LONDÝN. Bosna smeruje k novej občianskej vojne a hrozí, že ústavná kríza spôsobí kolaps politického systému, napísal dnes britský denník The Daily Telegraph.
Obavy z novej občianskej vojny vyvolali podľa neho bosnianskosrbskí lídri, ktorí vystupňovali požiadavky na nezávislosť Republiky Srbskej (RS) a varovali, že krajina už nie je "udržateľná".
Rastúce etnické rozkoly tiež podnietil strach z návratu bojov, ktoré si v rokoch 1992 až 1995 vyžiadali do 110-tisíc životov. Vysokopostavení európski a americkí predstavitelia vyzvali na krízové stretnutie s bosnianskymi lídrami v Sarajeve, ktorý sa uskutoční v utorok, v snahe nájsť riešenie.
Centrom krízy sú reformy ústavy, ktorá v krajine platí od skončenia vojny v roku 1995. Bosna je odvtedy rozdelená na dva poloautonómne entity, Republiku Srbskú a moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny (FBaH). Entity sú spojené centrálnymi inštitúciami, ktorých fungovanie často marí etnická rivalita.
Bosnianskosrbské skupiny tvrdia, že pokusy zoštíhliť centrálnu vládu sú zamerané na podkopanie ich pozície a absorbovanie do silnejšieho centrálneho štátu.
Premiér zmeny nechce
Bosnianskosrbský premiér Milorad Dodik označil ústavné zmeny za "nepotrebné a neakceptovateľné". "Bosna je neudržateľná krajina," povedal. Zároveň vyzval, aby do ústavy bolo zahrnuté aj referendum o sebaurčení, ktoré by mohlo Republike Srbskej vydláždiť cestu k nezávislosti od Bosny.
Líder najväčšej bosnianskej moslimskej strany Sulejman Tihič vyjadril obavy, že by sa mohla rysovať nová vojna. "Ak to bude takto pokračovať, je nepochybné, že tu bude konflikt. Je tu len otázka, o aký druh konfliktu pôjde, a či k nemu dôjde o tri mesiace, o šesť mesiacov alebo o rok," povedal.
Bývalý vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva v Bosne v rokoch 2002 až 2006 Paddy Ashdown taktiež vyjadril znepokojenie. "Toto je kľúčový moment a keď medzinárodné spoločenstvo zlyhá, Bosna riskuje, že skĺzne do dezintegrácie," varoval.
Brusel udržuje vyhliadku na členstvo Bosny v EÚ ako podnet na ústavné zmeny v krajine. "Aby sa tak však stalo, krajina potrebuje stáť na vlastných nohách bez OHR (Úradu vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva) a jeho širokých výkonných právomocí. Členom EÚ sa nemôže stať žiaden kvázi-protektorát," povedal komisár EÚ pre rozšírenie Olli Rehn.
Bosniaci protestovali proti srbskému súdu pre vojnové zločiny
Tisíce ľudí v Bosne a Hercegovine protestovali dnes proti verdiktu srbského súdu, ktorý bosnianskeho bezpečnostného dôstojníka z čias vojny poslal do väzenia na 12 rokov za to, že v roku 1992 nariadil útok na konvoj juhoslovanskej armády. Zahynulo pri ňom najmenej 50 vojakov.
Vyše 2000 ľudí pochodovalo ulicami severobosnianskeho mesta Tuzla a niesli transparenty s nápisom "Spravodlivosť pre Iliju Jurišiča". Demonštranti tvrdia, že súdny proces na srbskom súde pre vojnové zločiny v Belehrade bol politicky motivovaný. Prípad zvýšil napätie vo vzťahoch medzi Bosnou a Srbskom.
Jurišiča uznali vinným v septembri za to, že nariadil útok proti konvoju armády vedenej Srbmi, ktorý sa v máji 1992 sťahoval z Tuzly, kde prevažnú väčšinu tvorí moslimské bosnianske obyvateľstvo.
Bosna tvrdí, že juhoslovanskí vojaci začali strieľať prví a bosnianske jednotky konali v sebaobrane. Išlo o jednu z najkrvavejších zrážok počas prvých dní bosnianskej vojny v rokoch 1992-95.
