MOSKVA.
Pamätník bude stáť 45.000 eur. Na rozhodnutie členov združenia nemala vplyv ani svetová finančná kríza. "Skutočnosť, že sa kosovskí Albánci rozhodli postaviť pamätník Billovi Clintonovi, nie je prekvapujúca. Udivuje niečo iné - prečo zabudli na zvečnenie (bývalej ministerky zahraničných vecí USA) Madeleine Albrightovej.
Veď ona nesie rovnaký diel zodpovednosti za rozpad Juhoslávie, ako aj Bill Clinton. Preto by na pohľad dobre pôsobili na pamätníku v objatí," povedal pre pravda.ru v minulotýždňovom rozhovore predseda Akadémie geopolitických problémov Leonid Ivašov, bývalý šéf Hlavnej správy medzinárodnej vojenskej spolupráce na ruskom ministerstve obrany v rokoch 1996 až 2001.
Ako dodal, niekdajším vodcom Kosovskej oslobodzovacej armády Hashimovi Thacimu, súčasnému kosovskému premiérovi, a Agimovi Cekuovi, ktorých aj v USA pokladali za teroristov, bola poskytnutá americká podpora.
"Veď z čoho začínali súčasní predstavitelia Kosova? Keď v Albánsku skolaboval politický aj finančný systém, tí ľudia vyplávali na povrch, vykradli sklady so zbraňami. Získali tým zbrane pre svoje bandy. Potom ich využili ako bojovníkov za 'národné oslobodenie'. A teraz sú v Kosove pri moci. Takže, pokiaľ ide o pamätník, všetko je jasné," citovala pravda.ru.
Vojna pre aféru
Podľa Ivašova zohrala pri bombardovaní Juhoslávie v roku 1999 nemalú úlohu aj Clintonova aféra s Monicou Lewinskou. "Keď sa nad Juhosláviou začali sťahovať vojnové mračná, pracoval som ako náčelník Hlavnej správy medzinárodnej vojenskej spolupráce na ministerstve obrany.
Vedel som, že Clinton do poslednej možnosti kládol odpor tlaku, ktorý na neho vyvíjali, aby dal rozkaz na začatie bombardovania Juhoslávie. Bombardovanie si okrem Veľkej Británie vlastne ani nikto iný neželal a (ostatní) boli proti tomu. Ešte rozhodnejšou bola reakcia Ruskej federácie. Prezident Jeľcin otvorenie napísal Clintonovi: 'Nelez do Juhoslávie!'. Clinton sa obával zhoršenia vzťahov s Ruskom aj so spojencami v NATO," upresnil.
"Podľa mojich informácií ho krátko pred začiatkom vojny zavolali do jednej z vplyvných slobodomurárskych lóží USA, kde ho presviedčali, že je nevyhnutné čo najskôr začať letecké údery na Juhosláviu. Avšak Clinton aj vtedy odmietol vydať rozkaz a vtedy proti nemu vytiahli škandál s Monicou Lewinskou," uviedol Ivašov.
Podľa Ivašova v roku 2009 na medzinárodnej konferencii venovanej desiatemu výročiu začatia bombardovania ešte pred začiatkom fóra jeden z bývalých generálov priznal, že predstavitelia USA už v roku 1985 pripravovali plán úderov na Juhosláviu.
"Na konferencii s prejavom vystúpil kanadský profesor Michel Chossudovsky. Podľa jeho informácií sa v rokoch 1985 a 1986 v Svetovej banke uskutočnili zasadnutia venované Juhoslávii, na ktorých sa konštatovalo, že svojím tempom rozvoja prekonáva prakticky všetky západné štáty," podotkol ďalej Ivašov. Podľa neho sa západné štáty v tom čase obávali okrem iného aj ekonomickej konkurencie zo strany bývalej Juhoslávie. "USA pristúpili k uskutočneniu neutralizácie Juhoslávie... Američania začali podnecovať kosovských Albáncov v boji proti Belehradu a podporovať ich 'revolučné' organizácie," uzavrel Ivašov.
Šesťmetrovú sochu Clintona by v centre Prištiny mali odhaliť v novembri a na ceremónii sa má zúčastniť aj sám americký exprezident, ktorému je pamätník venovaný.
