PRAHA, BRATISLAVA. Pred viac ako týždňom hrozil Európe, že Lisabonskú zmluvu nepodpíše, a vytiahol sudetských Nemcov. Cez víkend prvýkrát naznačil, že reformnú zmluvu nebude blokovať a svoje požiadavky zďaleka neformuloval tak tvrdo. Český prezident Václav Klaus po týždni ohlásil koniec vzbury, ktorej nie je jednoduché porozumieť.
Írsky spôsob už stačí Za osem dní Klaus nevysvetlil, prečo začal problém so sudetskými Nemcami riešiť dva roky po tom, čo Európska únia text Lisabonskej zmluvy dohodla, a na samom konci jej ratifikačného procesu. Médiám neukázal ani právne analýzy, ktoré prelomenie Benešových dekrétov po prijatí Lisabonskej zmluvy naznačujú.
Tvrdil vtedy, že požaduje pre Česko trvalú výnimku, akú dostali Poliaci a Briti. Tú vtedy ratifikovali všetky členské štáty. Niekoľkokrát zopakoval, že mu nestačí politická deklarácia, akú dal Brusel Írom pred druhým referendom o Lisabonskej zmluve a vyšiel tak v ústrety ich obavám z reformnej zmluvy.
Čo ďalej s Lisabonom
Najprv súd, potom summit
27. októbra: o Lisabone bude rozhodovať český ústavný súd, bez verdiktu Klaus zmluvu nepodpíše, je možné, že súd rozhodne ešte v ten deň, 29. októbra: začína sa summit EÚ, kde budú šéfovia štátov a vlád riešiť požiadavku českého prezidenta, podľa väčšiny je írsky spôsob možný.
„Ja si myslím, že len deklarácia by znamenala prejav dobrej vôle súčasných európskych elít, ale rozhodne by to nebola garancia. Nebola by to záruka,“ povedal Klausov tajomník Ladislav Jakl pre český Rádiožurnál.
Cez víkend prezident otočil. „Nikdy som nepovedal, že by mi nestačili podobné garancie, aké dala Európa Írom – s prísľubom, že tento dodatok bude pripojený k prvej ďalšej zmluve, ktorá bude ratifikovaná vo všetkých 27 krajinách EÚ. To bude pravdepodobne prístupová zmluva s Chorvátskom,“ povedal v sobotu v rozhovore pre Lidové noviny. V rovnakom rozhovore povedal, že Lisabon neznamená „koniec dejín“ a že „spor o slobodu a demokraciu v Európe bude určite pokračovať“.
Mení názor Nie je jasné, prečo svoj odpor český prezident po viac ako týždni vzdal. Isté je, že si na svoju osobu vypočul za uplynulých osem dní množstvo nelichotivých reakcií. Od politikov i novinárov. Zahraničná tlač o ňom písala ako o provokatérovi, ktorý sa zmenil na sabotéra, českí politici začali rozmýšľať, ako Klausov podpis obísť, a hoci českú ústava veľa možností nedáva, hovorili o presune právomocí či o možnosti odvolať hlavu štátu.
Väčšina Čechov podľa prieskumov podporovala boj proti sudetským Nemcom, zároveň pripúšťala, že hlava štátu tým škodí republike a poškodzuje imidž Česka v únii. Klaus, ktorý veľakrát vyčítal politikom, že pod tlakom menia názory, zmenu svojho postoja nevysvetlil. „Musím výroky o svojej samoľúbosti, taktizovaní či užívaní si pozornosti celej Európy považovať voči sebe za hrubú osobnú urážku,“ povedal v rozhovore.
Lisabonská zmluva by tak mohla byť prijatá do konca roka. Na summite koncom októbra by šéfovia štátov a vlád únie mohli vyhovieť Klausovej požiadavke a po verdikte českého ústavného súdu by Klaus mohol ako posledný politik pridať podpis.
Fico: Aj my budeme žiadať výnimku
Slovenský premiér tvrdí, že ak Česko dostane od únie výnimku na Benešove dekréty, budeme ju chcieť aj my.
PRAHA, BRATISLAVA. Premiér Robert Fico nevylúčil, že pre nespochybniteľnosť Benešových dekrétov požiada Slovensko Európsku úniu o obdobnú výnimku z Lisabonskej zmluvy ako Česko. Pokiaľ sa Českej republike podarí požiadavku presadiť, bude o tom Slovensko tiež uvažovať, povedal Fico v diskusnej relácii Českej televízie Otázky Václava Moravca.
A to napriek tomu, že si nemyslí, že Charta základných práv, ktorá nadobudne právnu záväznosť s Lisabonskou zmluvou, môže znamenať prelomenie Benešových dekrétov.
V prípade, že by si Česko výnimku presadilo, podľa Fica (na archívnej snímke) by hrozilo, že si niektorí z odsunutých začnú vysvetľovať situáciu tak, že charta umožňuje dekréty prelomiť a že na Slovensku, ktoré výnimku nemá, by to bolo možné.
V Českej televízii Fico zdôraznil, že dekréty, ktoré umožnili odsun časti občanov bývalého Československa po 2. svetovej vojne, sú základnou súčasťou slovenského práva a sú „nezrušiteľné a nemeniteľné“.
Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák šiel ešte ďalej. Pre televíziu Markíza povedal, že Slovensko nepodporí výnimku pre Česko, ak sa nebude týkať aj nás.
(mim
