BANGKOK, BRATISLAVA. Keď vlani opúšťal kráľ Gjánendra svoj palác v Káthmandú, z mapy sveta zmizla ďalšia monarchia a nahradila ju republika.
Nepál vyprevadil panovníka do histórie po 240 rokoch vlády dynastie Šáh dôstojne. Zahladil však po ňom všetky stopy od bankoviek až po hymnu. V juhovýchodnej Ázii tak ostali posledné štyri kráľovstvá. A pád monarchie v Nepále spochybnil aj ich význam v 21. storočí.
Nepokoje v Thajsku
O páde ďalšieho trónu sa začalo, aj keď len potichu, hovoriť po tom, čo nedávno hospitalizovali v Bangkoku 81-ročného thajského kráľa Pchúmipchóna Adundéta. Najdlhšie vládnuci panovník sveta strávil pre chronický zápal pľúc v nemocnici niekoľko dní.
Opäť sa tak vynorila otázka jeho nástupníctva. Kráľ, ktorého magazín Forbes označil za najbohatšieho panovníka sveta s majetkom 30 miliárd dolárov, už utrpel mozgovú porážku.
Napriek tvrdým zákonom, ktoré môžu kritiku kráľa trestať až 15 rokmi väzenia, sa ozvali hlasy, že až priveľmi zasahuje do politiky a že ťahal nitkami v pozadí aj pri vojenskom prevrate v roku 2006, ktorý zvrhol demokraticky zvolenú vládu.
Analytici varujú, že smrť kráľa môže vyhnať ľudí do ulíc. Kráľov syn Vačiralongkorn je podľa Thajčanov neprijateľný a princezná Sirindhorn napriek popularite nemá o tento post záujem.
Nepálsky prípad ukázal, že monarchie na juhu Ázie sú zraniteľné, ak sa stavajú odmietavo k demokratickým tendenciám. Brunejský sultán Hassanal Bolkiah dokázal udržať absolutistickú monarchiu obkolesený demokratickými štátmi.
Moc sú peniaze
Jeho majetok v hodnote 20 miliárd dolárov je pre mnohých Brunejčanov dôkazom zneužívania moci. Navyše, ak sultánov brat Jefri žije v exile, keďže sa s ním islamská krajina súdi o 14,8 miliardy dolárov, ktoré si údajne ulial zo štátnej pokladnice.
Najstabilnejšie z tohto pohľadu vyzerajú kráľovstvá v Kambodži a Malajzii. Kambodžský kráľ Norodom Sihamoni, ktorý študoval v 60. rokoch v Prahe a hovorí plynulo po česky, plní len ceremoniálnu úlohu a do politiky veľmi nezasahuje.
V Malajzii sa panovník dokonca volí, kráľa vyberá deväťčlenná rada sultánov zo svojich radov na päť rokov. Indický analytik Sreeram Chaulia pre portál Asia Sentinel tvrdí, že budúcnosť monarchií v Ázii závisí od panovníkov a ich snahy nebyť ohrozením pre demokraciu. Veľmi dôležitá je preto charizma kráľa a morálna bezúhonnosť.
Náboženský faktor
Králi Thajska a Kambodže sú vnímaní aj ako najvyšší duchovní predstavitelia budhizmu v krajine. Gjánendra v Nepále padol aj preto, že nenapĺňal predstavy ľudu o reinkarnácii hinduistického božstva, ktorú tam kráľ zosobňuje.
„Koncu monarchie pomohol nedostatkom náboženskej charizmy,“ napísal Pavin Chachavalpongpun z Inštitútu juhovýchodoázijských štúdií. Na národnej úrovni sa už panovníci nemôžu spoliehať len na armádu. Bez rešpektovania aj nerojalistických politických strán oslabujú svoju funkciu aj autoritu. Thajčania už viackrát dali najavo, že si viac vážia demokraticky zvolenú vládu ako pučistickú armádu v rukách kráľa. Pre chorého Adundéta a monarchiu v Thajsku je to zlá správa.
;)
