WASHINGTON. Americkí zákonodarcovia vo štvrtok podporili zákon, ktorý bráni udeľovaniu vládnych zákaziek firmám vyvážajúcim palivá do Iránu s cieľom zvýšiť nátlak na islamskú republiku v súvislosti s jej sporným jadrovým programom.
Návrh bol súčasťou zákona o rozpočte ministerstva energetiky na rok 2010, ktorý schválil Senát v pomere 80 ku 17 hlasom. Rovnaké opatrenie pred dvoma týždňami schválili aj členovia Snemovne reprezentantov a v nasledujúcich dňoch by ho mal podpísať prezident Barack Obama.
Neamerické firmy, ktoré predajú Iránu rafinované ropné produkty v hodnote viac ako jeden milión dolárov, sa podľa zákona nebudú môcť uchádzať o kontrakty ministerstva energetiky USA na dodávky do strategických ropných rezerv.
Opatrenie sa týka aj spoločností, ktoré Teheránu poskytnú prostriedky na posilnenie vlastných rafinérskych kapacít alebo možností dovozu rafinovaných ropných . Irán je jedným z najväčších vývozcov ropy, až 40 percent spotrebovaného benzínu a nafty však musí dovážať.
Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu v stredu schválila ďalší zákon umožňujúci štátnym úradom a dôchodkovým fondom zastaviť investície do firiem, ktoré vložili najmenej 20 miliónov dolárov do iránskeho ropného a plynárenského priemyslu. Toto opatrenie síce neznamená priame sankcie voči Iránu, chráni však štáty pred žalobami, ktoré by mohli nasledovať po stiahnutí peňazí.
Americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová po utorňajšom stretnutí s ruským partnerom Sergejom Lavrovom vyhlásila, že na zavedenie ďalších sankcií voči Iránu pre jeho jadrové aktivity ešte nenastal ten správny čas a USA momentálne dávajú prednosť diplomacii. Zároveň však dodala, že Washington nevylučuje prísnejšie opatrenia v prípade, že diplomacia zlyhá.
