Väčšina nobelovkárov Obamu nechcela

OSLO, BRATISLAVA. Za Nobelovu cenu za mier môže americký prezident Barack Obama ďakovať ambicióznemu šéfovi Nobelovho výboru Thor-björnovi Jaglandovi.

Ten podľa nórskeho denníka Verdens Gang pred týždňom presvedčil členov výboru, aby prestížnu cenu odklepli nováčikovi v úrade prezidenta. Až traja z piatich členov výboru, ktorý volí nórsky parlament na šesť rokov, boli na začiatku proti. Dôvody, ktoré k tomu Jaglanda viedli, nerobia dobré meno ani jemu, ani výboru, ktorý si zakladá na svojej nezávislosti. Proti Obamovi boli dve pravičiarky: konzervatívna politička Kaci Kullmanová-Fiveová a Inger-Mariek Ytterhornová z krajne pravicovej Strany pokroku a socialistka Agot Vallaová.

Prekážalo im, že je Obama krátko v úrade, aj to, že pokračuje vo vojne v Afganistane. Sociálny demokrat Jagland ich so straníckou kolegyňou Sissel Ronnebekovou nakoniec presvedčil.

Nórski novinári naznačujú, že expremiér, minister zahraničia a predseda parlamentu Jagland sa chcel hlavne zviditeľniť v novom úrade. „Jagland je nový šéf výboru. A ako by som to povedal... je to veľký mysliteľ,“ povedal americkým médiám Gerhard Helskog z najväčšej komerčnej televízie v Nórsku TV2.

Nóri sa hnevajú, že Jagland spochybňuje nezávislosť Nobelovho výboru. Ten si roky zakladal na tom, že jeho členovia už nie sú v aktívnej politike. Jagland oznámil minulý rok odchod z politiky, ale v júni ho zvolili za generálneho tajomníka Rady Európy. Médiá pripomínajú, že mu pomohol aj hlas Ruska. „Už skutočnosť, že takáto pochybnosť vôbec mohla vzniknúť, zhoršuje obraz nórskeho Nobelovho výboru ako celkom nezávislej inštitúcie,“ povedal šéf nórskeho mierového inštitútu Prio Kristian Berg Harpviken.