BRUSEL. Európska komisia sa rozhodla odporučiť začatie prístupových rokovaní s Macedónskom. Brusel o tom informoval v dnes zverejnenej správe hodnotiacej pokrok krajín uchádzajúcich sa o členstvo v EÚ.
Návrh EK musia odsúhlasiť všetky členské krajiny EÚ.
V súvislosti s ostatnými krajinami západného Balkánu EK predpokladá v budúcom roku značný posun vpred a to aj vzhľadom na to, že sa očakáva zvedenie bezvízového režimu pre občanov Macedónska, Čiernej Hory a Srbska. Okrem toho chce EK v prvom polroku 2010 predložiť návrhy na zrušenie vízovej povinnosti pre občanov Albánska a Bosny a Hercegoviny, za predpokladu, že tieto krajiny splnia požadované kritériá.
Čiernu Horu a Albánsko Brusel vyzval na pokrok pri upevňovaní právneho štátu a posilnenie administratívy. Bosna a Hercegovina sa má zamerať na urýchlenie kľúčových reforiem, pričom za podmienku pre európsku budúcnosť BaH komisia považuje spoločnú víziu politických lídrov o celkovom smerovaní krajiny a ich politickú vôľu pre splnenie stanovených požiadaviek pre európsku integráciu.
Od Srbska EK požaduje konštruktívnejší prístup k otázke Kosova. To má urobiť pokrok pri budovaní právneho štátu, v boji proti korupcii a organizovanému zločinu a pri posilňovaní administratívnej kapacity a ochrany menšín.
Prístupové rokovania s Chorvátskom by sa mohli ukončiť na budúci rok
Prístupové rokovania s Chorvátskom by sa mohli ukončiť na budúci rok, ak bude Záhreb pokračovať v realizovaní potrebných reforiem. Vyplýva to z dnes zverejnenej správy hodnotiacej pokrok, ktoré dosiahli za uplynulých 12 mesiacov krajiny uchádzajúce sa o členstvo v EÚ.
Chorvátsko získalo štatút kandidátskej krajiny v roku 2004. Prístupové rokovania sa začali v októbri 2005 a doteraz sa otvorilo 28 z 35 negociačných kapitol, pričom 13 sa ich uzavrelo.
Tzv. cestovná mapa, ktorú EK zverejnila minulý rok, predpokladala, že by sa prístupové rokovania mohli uzavrieť do konca tohto roka. Pohraničný spor medzi Chorvátskom a Slovinskom však situáciu značne skomplikoval, pretože Ľubľana rokovania blokovala. Dohodu sa podarilo dosiahnuť až minulý mesiac. Brusel pritom zdôrazňuje, že bilaterálne otázky nesmú blokovať prístupové rokovania. Tie okrem Slovinska spomalil aj nedostatočný pokrok samotného Chorvátska. Nebolo tak možné otvoriť viaceré kapitoly, vrátane kapitol justícia a základné práva, či hospodárska súťaž a uzavrieť napríklad kapitolu doprava.
Napriek mnohým uskutočneným reformám EK vyzýva Chorvátsko na odstránenie nedostatkov týkajúcich sa nezávislosti a efektívnosti justície, boja proti korupcii a organizovanému zločinu, práv menšín, procesu návratu utečencov, vyšetrovania vojnových zločinov, pokroku v štrukturálnych reformách, zvýšenia efektívnosti využívania verejných financií, či ďalších ekonomických otázok.
Komisia navrhuje zrušenie víz pre občanov Kosova
Európska komisia navrhla v stredu, aby EÚ odštartovala proces zrušenia vízovej povinnosti pre občanov Kosova ako aj uzavretia vzájomnej obchodnej dohody. EK tiež Kosovu sľúbila, že preskúma možnosti jeho zapojenia do rôznych európskych programov a že posilní politický dialóg. "Tieto opatrenia ukážu Kosovu, že priblíženie sa k EÚ nie je len niečo abstraktné, ale že ide o skutočné výhody pre všetkých," uviedol vo vyhlásení komisár EK pre rozširovanie Olli Rehn. Ostatné členské krajiny únie vyzval, aby návrhy EK podporili a tak zabezpečili, že Kosovo "bude držať krok" s ostatnými krajinami Balkánu.
Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska vo februári 2008. Doteraz ho uznalo 60 krajín sveta. Päť členských krajín EÚ vrátane Slovenska však stále nezávislosť Kosova neuznáva.
Turecko má ešte stále čo zlepšovať
Turecko má stále problémy v oblasti dodržiavania ľudských práv a slobôd, čo narušuje jeho snahy stať sa členom Európskej únie, tvrdí vo svojej výročnej správe Európska komisia. Tá zverejnila hodnotenie krajiny v stredu a prostredníctvom nej poukazuje na viaceré problémy, s ktorými sa Ankara potýka. Patrí medzi ne aj "nedostatok dialógu" a snáh o hľadanie kompromisu medzi politickými stranami potrebný pre realizáciu reforiem, vplyv armády na politické elity či tlak zo strany politikov na médiá.
Problematickým je aj dlhodobý spor s Cyprom ako členskou krajinou únie. EK však na druhej strane pochválila čerstvú dohodou medzi Tureckom a Arménskom o nadviazaní diplomatických vzťahov či solídny stav ekonomiky v čase aktuálnej ekonomickej situácie vo svete.
Turecko začalo rokovať o vstupe do únie v roku 2005, doteraz však uzavrelo iba 10 z 35 prístupových kapitol. Celý proces sa spomalil najmä pre odpor zo strany niektorých krajín EÚ vrátane Rakúska, Francúzska a Nemecka, ale aj pre odmietavý postoj Ankary voči uznaniu nezávislosti Cypru či pre pomalý postup demokratických reforiem v Turecku. Paríž a Berlín namiesto členstva v EÚ ponúkajú Ankare "privilegované partnerstvo".
