Klaus tvrdí, že pre Česko chce výhodu. Svojou požiadavkou na výnimku v reformnej zmluve však krajine môže ublížiť.
PRAHA, BRATISLAVA. Návšteva českého prezidenta na Veľkej Pardubickej by Európu nijako nevzrušovala. Keby Václav Klaus nebol posledným, kto blokuje Lisabonskú zmluvu, a keby sa o tom nezmienil aj na slávnych českých dostihoch.
Reportér britského denníka The Times tam bol tiež. Klaus podľa neho jednému zo svojich stúpencov sľúbil, že eurozmluvu „nebojte sa, nepodpíšem“. Šéf českého senátu Přemysl Sobotka, ktorý bol na dostihoch s prezidentom, neskôr poprel, že by to Klaus tak povedal. Hrad síce článok nedementoval, britský novinár však priznal, že informáciu mal len z druhej ruky.
Viedeň a Berlín protestujú
Nech už to bolo akokoľvek, na tom, čo český prezident tvrdí, už prestáva záležať. S Klausom, ale aj s celým Českom totiž Európa stráca trpezlivosť. Jeho novú požiadavku trvalej výnimky Česka z Charty základných práv, ktorá je súčasťou Lisabonu, považuje za sebeckú a neodôvodnenú podmienku v poslednej chvíli. A takým sa podľa reakcií politikov aj médií nehodlá podriaďovať.
Čo chce Klaus Český prezident Václav Klaus požaduje trvalú výnimku
z Charty základných práv, na ktorú sa Lisabon odvoláva. Tvrdí, že inak si budú môcť
v Česku sudetskí Nemci nárokovať majetok zhabaný po vojne. Vláda, odborníci a dokonca aj organizácie sudetských
Nemcov to popierajú.
Najotvorenejšie to v utorok povedala Viedeň. Akúkoľvek zmenu reformnej zmluvy únie – aj keby išlo len o čiarku – by podľa rakúskej diplomacie museli nanovo ratifikovať všetci jej členovia. „Lisabonská zmluva sa nebude meniť,“ vyhlásil rakúsky kancelár Werner Faymann.
Podobne odmietavý postoj zaujal aj Berlín. „Požiadavky Česka sú do procesu vznášané veľmi neskoro,“ povedal v utorok novinárom hovorca nemeckej vlády Ulrich Wilhelm. Zdôraznil, že o zmluve sa vyjednávalo od roku 2007 a české požiadavky v nej už boli zohľadnené.
Nahnevaní sú starí aj noví
Hoci inak hyperaktívny francúzsky prezident Nicolas Sarkozy sa k veci priamo nevyjadril, postoj Paríža pre SME potvrdil nemenovaný francúzsky diplomat. „Francúzska diplomacia nie je pripravená akceptovať niečo, čo má len zdržať proces ratifikácie,“ zdôraznil diplomat.
Ticho v utorok nezostal ani najnovší člen dvadsaťsedmičky. „Klausovo odmietanie ratifikovať Lisabon nemožno tolerovať,“ povedal za Bulharsko jeho premiér Bojko Borisov.
Ostrú rétoriku zvolil aj šéf eurokomisie José Manuel Barroso po stretnutí s českým premiérom Janom Fischerom. Odďaľovanie ratifikácie po odobrení ústavným súdom by nebolo v záujme Česka, varoval Barroso.
Súd by mal vyniesť verdikt už 27. októbra, ešte pred plánovaným summitom únie v Bruseli.
Komu to uškodí viac
„Klausova obsesia s úniou ako totalitným systémom je vnímaná ako jeho sebastrednosť,“ povedal SME Hugo Brady, bruselský analytik londýnskeho Centra pre európsku reformu.
Klausovu požiadavku podľa analytika považujú európski lídri za neférovú, pretože Lisabon na majetkové práva sudetských Nemcov nemá vplyv. „Nedostane, čo žiada,“ predpovedá Brady o Klausovej požiadavke, aby Praha dostala z charty výnimku podobne ako Británia a Poľsko.
Maximum, čo sú lídri únie ochotní ponúknuť, je podľa Bradyho politická deklarácia, ktorú spomenul aj premiér Fischer. Tá však podľa českej prezidentskej kancelárie Klausovi nestačí.
Ak český ústavný súd potvrdí, že Lisabon je v poriadku, Klaus by mal eurozmluvu podľa Barrosa podpísať a nevymýšľať umelé prekážky.
„Pred českým predsedníctvom v únii a týmto všetkým bolo Česko vnímané ako jedna z najpôsobivejších krajín, ktoré sa k únii pripojili, teraz je to preč,“ hovorí Brady. Ak to Klaus presolí, podľa neho môže stratiť trpezlivosť aj dočasný premiér Jan Fischer a Česko bude po jeho rezignácii čeliť ešte väčšej politickej kríze.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
