PRAHA. Český prezident Václav Klaus aj naďalej trvá na tom, aby Česká republika dostala od EÚ právne záruky, že Listina základných práv EÚ, ktorá je súčasťou Lisabonskej zmluvy, sa na Česko trvale nebude vzťahovať. Prezidentovi nebude stačiť iba politická deklarácia.
Prezidentov názor tak dnes tlmočil jeho tajomník Ladislav Jakl, pričom zdôraznil, že hlava štátu nebude vláde zatiaľ garantovať, že po vynesení verdiktu ústavného súdu Lisabonskú zmluvu podpíše. "Klaus dostal iba ubezpečenie dobrej vôle, že sa týmto smerom bude vyjednávať," konštatoval Jakl v čase, keď je premiér Jan Fischer v Bruseli na schôdzke s predsedom európskej komisie Josém Manuelom Barrosom.
Vláda Jana Fischera v pondelok vzala na vedomie stanovisko prezidenta Klausa, ktorý vo štvrtok, respektíve v piatok nečakane požiadal, aby pred dokončením ratifikácie Lisabonskej zmluvy v Česku dostala ČR právne záruky, že sa na ňu nebude vzťahovať Listina základných práv EÚ, podobne, ako je to v prípade Poľska a Veľkej Británie.
Vláda sa s obavami prezidenta, že listina základných práv povedie v ČR k spochybneniu Benešových dekrétov, nestotožnila, ale zároveň deklarovala, že sa hlave štátu pokúsi vyjsť v ústrety a bude sa usilovať, aby EÚ k tomu zaujala postoj na najbližšom zasadnutí Európskej rady v dňoch 29.-30. októbra.
Fischerova vláda si však dala podmienku žiada od Klausa "jednoznačnú garanciu", že hlava štátu - po skončení konania na ústavnom súde - nevznesie ďalšie výhrady a zmluvu bez otáľania podpíše.
"Vláda konštatuje, že Listina základných práv EÚ nemôže pôsobiť spätne a nemôže akokoľvek spochybniť povojnové majetkové vzťahy. Vláda zdôrazňuje, že ústavný súd už navyše dospel k záveru, že Listina základných práv EÚ je v súlade s ústavným poriadkom ČR. Vláda však po dôkladnom posúdení všetkých vnútropolitických a zahraničnopolitických súvislostí deklaruje svoju pripravenosť rokovať s európskymi partnermi o možnom riešení vzniknutej situácie," uviedla vláda vo štvrtok.
Zo zahraničia, ale aj z ČR, sa ozývajú hlasy politikov i komentátorov, že Klausom vznesená podmienka je iba zámienkou, aby nemusel zmluvu podpísať v prípade, ak český ústavný súd nevyhovie sťažnosti senátorov na údajný nesúlad Lisabonskej zmluvy s českou ústavou. Lisabonskú zmluvu ratifikovali obe komory českého parlamentu a prezidentov podpis mal byť iba formalitou. Prezident však mesiace vyčkával na to, kým skupina senátorov podá ústavnú sťažnosť. Podľa niektorých ústavných expertov Klaus koná proti duchu ústavy, vystupuje de facto ako tretia komora parlamentu a zneužíva skutočnosť, že okolnosti pripojenia podpisu prezidenta k ratifikovaným zmluvám česká ústava z roku 1993 podrobne nepopisuje.
ČR je poslednou krajinou únie, kde sa ratifikácia Lisabonskej zmluvy doteraz neskončila.
