Belehrad 5. apríla (TASR) - Americký vyslanec pre otázky vojnových zločinov dnes varoval juhoslovanských lídrov, aby urýchlene vydali podozrivých haagskemu tribunálu OSN. V opačnom prípade pohrozil ekonomickými sankciami.
Pierre-Richard Prosper prerušil oficiálne turné po východnej Afrike a vzhľadom na, ako povedal, "vážnosť situácie" pricestoval do Belehradu.
"Budeme musieť vážne uvažovať o zrušení našej podpory, ako aj zamedzení poskytovania inej," vyhlásil Prosper po rozhovoroch so srbským premiérom Zoranom Djindjičom. "Je dôležité, aby si všetci uvedomili, že čas sa kráti," dodal.
Napriek bezprostrednej hrozbe straty desiatok miliónov dolárov potrebnej americkej pomoci a podpory USA pri rokovaniach s medzinárodnými finančnými inštitúciami, juhoslovanské úrady doteraz do Haagu nevydali ďalších spojencov exprezidenta Slobodana Miloševiča obžalovaných z vojnových zločinov.
Okrem toho zväzový prezident Vojislav Koštunica - odporca Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) - vo štvrtok bagatelizoval hrozbu amerických sankcií a vyhlásil, že ide o preháňanie zo strany jeho politického rivala Djindjiča.
Americký Kongres dal juhoslovanským úradom podmienku, aby do 31. marca začal s ICTY spolupracovať. Keďže termín uplynul bez toho, aby Belehrad podnikol požadované kroky, prúdenie financií z USA do hospodársky zruinovanej Juhoslávie je zastavené, kým minister zahraničných vecí Colin Powell nepotvrdí, že Belehrad podmienky splnil.
"Minister zahraničných vecí (Powell) má veľké obavy, pokiaľ ide o nedostatok spolupráce tejto vlády," povedal Prosper. "Juhoslovanský prezident sa mýli - toto je veľmi vážne, nielen pre bilaterálnu spoluprácu, ktorú môžeme poskytnúť, ale tiež sa budeme pozerať na to, akú mieru podpory by mali (Juhoslávii) poskytnúť medzinárodné inštitúcie," dodal.
"Spolupráca a splnenie medzinárodných záväzkov je životne dôležité. A ak odpoveď bude nie, potom budeme musieť podniknúť primerané kroky," zhrnul svoje posolstvo Djindjičovi Prosper.
Djindjič je za zatknutie a vydanie minimálne 15 Srbov obvinených z vojnových zločinov, o ktorých sa predpokladá, že žijú v Srbsku. Čelí však opozícii zo strany Koštunicovho tábora, podľa ktorého je na vydávanie podozrivých pred ICTY potrebný osobitný zákon. Argumentujú tým, že juhoslovanská ústava zakazuje vydávanie Juhoslovanov pred zahraničný tribunál.
Pod tlakom Západu Koštunica vo štvrtok vyjadril nádej, že sa mu podarí presvedčiť nacionalistických spojencov z Čiernej Hory na schválenie príslušnej federálnej legislatívy. Dodal, že juhoslovanský parlament by zákon mohol schváliť na budúci týždeň. Rokovanie parlamentu je stanovené na 10. apríla.
Čiernohorská Socialistická ľudová strana (SNP) v júni minulého roka zabránila prijatiu federálneho zákona o spolupráci s tribunálom. Na dnešný večer je naplánované stretnutie zástupcov srbskej vládnej koalície Demokratická opozícia Srbska (DOS) s predstaviteľmi SNP. Juhoslovanský minister spravodlivosti, Čiernohorec Savo Markovič, v tejto súvislosti vyjadril presvedčenie, že po stretnutí bude jasné, či má zákon šance na skoré prijatie vo federálnom parlamente.
"Uvidíme, čo sa stane v nasledujúcich dňoch, či urobia požadované kroky, aby sme mohli potvrdiť, že spolupracujú s tribunálom," uviedol Prosper.
Veľvyslanec USA v Belehrade William Montgomery Koštunicu ostro kritizoval za to, že hrozbu amerických sankcií neberie vážne. "Naneštastie, jediným spôsobom ako dokázať, že tí ktorí si myslia, že to nie je vážne je, ak ľud Srbska a Juhoslávie bude hrozne trpieť," povedal Montgomery.
Srbský premiér Zoran Djindjič v rozhovore pre dnešné vydanie belehradského denníka Danas vyhlásil, že od juhoslovanského parlamentu do desiatich dní očakáva rozhodnutie o zákone o spolupráci s ICTY. V prípade, že k rozhodnutiu nedôjde, srbská vláda obvinených "každopádne" vydá do Haagu na základe dekrétu - podobne ako v prípade Miloševiča koncom júna 2001.
