Ramalláh 5. apríla (TASR) - Americký sprostredkovateľ pre Blízky východ Anthony Zinni sa dnes stretol s palestínskym prezidentom Jásirom Arafatom v jeho obliehanom ústredí v predjordánskom Ramalláhu.
Zinni je prvým zahraničným diplomatom, ktorému Izrael od začiatku vpádov izraelských bezpečnostných síl do palestínskych miest pred týždňom povolil stretnutie s Arafatom.
Ofenzíva na západnom brehu Jordánu v reakcii na sériu samovražedných útokov proti Izraelu dnes pokračovala aj napriek výzvam USA na stiahnutie izraelských jednotiek, ku ktorému vo štvrtkovej rezolúcii vyzvala aj Bezpečnostná rada OSN. Tá tiež schválila vyslanie ministra zahraničných vecí USA Colina Powella na Blízky východ.
Najmenej osem Palestínčanov zahynulo a ďalších 24 utrpelo zranenia pri nočných bojoch v najväčšom predjordánskom meste Nábulus. Ako tiež oznámili palestínske bezpečnostné zdroje, v utečeneckom tábore v Džaníne prišiel v noci nadnes o život palestínsky policajt.
Zdroje z izraelskej armády potvrdili smrť dvoch palestínskych bojovníkov v Nábuluse s tým, že pri zrážkach utrpel zranenia jeden vojak. Streľba vrtuľníkov izraelskej armády v meste Túbas na severovýchode Predjordánska si vyžiadala život 14-ročného dievčaťa.
Izraelské jednotky dnes vyhodili do vzduchu bránu na gréckom ortodoxnom chráme v Betleheme. Informoval o tom starosta a duchovní uzamknutí v Bazilike Narodenia Pána, kde sa po obsadení mesta vojakmi uchýlilo v utorok do azylu približne 200 Palestínčanov.
Brána ortodoxného chrámu je vzdialená od jaskyne, kde sa podľa kresťanských prameňov narodil Pán, a nad ktorou je postavený chrám, približne 30 metrov.
Izraelská armáda ale správu o výbuchu brány poprela. Znova pritom zdôraznila, že jej príslušníci sa musia pridŕžať nariadenia, podľa ktorého nemôžu útočiť na žiadne sväté miesta.
Izraelské tanky a obrnené transportéry prenikli v noci nadnes do Hebronu na západnom brehu Jordánu, pri čom došlo podľa palestínskych zdrojov k sporadickým prestrelkám. Jediným väčším palestínskym mestom v Predjordánsku, ktoré izraelské jednotky neobsadili, tak ostáva už len Jericho.
Krátko po obsadení Hebronu Bush, ktorý donedávna obhajoval postup Izraela ako pochopiteľnú odpoveď na samovražedné útoky s desiatkami izraelských obetí, v prejave obrátil svoj postoj pod tlakom EÚ a arabských spojencov a vyzval Izrael na stiahnutie jednotiek.
Bush na druhej strane vyzval Palestínčanov na zastavenie samovražedných útokov v rámci ich 18-mesačného povstania proti izraelskej okupácii. Zároveň obvinil Arafata z toho, že je z veľkej miery zodpovedný za momentálnu kritickú situáciu na Blízkom východe.
Šaron v reakcii vyhlásil, že izraelská armáda bude pokračovať v ofenzíve na palestínskom území napriek Bushovej výzve. Arafat však vo vyhlásení prijal výzvu ako úvod k prímeriu a obnoveniu mierových rokovaní.
Vyhlásenie palestínskeho vedenia tiež znova zdôraznilo dôležitosť saudskoarabskej iniciatívy ponúkajúcej normalizáciu vzťahov arabských štátov s Izraelom výmenou za stiahnutie z územia obsadeného v roku 1967.
Najvyšší duchovný vodca a veliteľ ozbrojených síl Iránu ajatolláh Akí Chameneí dnes ocenil skutočnosť, že Arafat sa nevzdal izraelskému nátlaku. Palestínskeho vodcu pritom vyzval na boj proti Izraelu až do smrti.
"Arafat sa rozhodol správne, keď vyhlásil, že sa stane mučeníkom radšej, ako by sa mal vzdať Izraelu. Dúfam, že nezmení svoj postoj a dodrží slovo tak, aby mohol zomrieť ako boh," vyhlásil Chameneí s tým, že nepriateľ Palestínčanov postupne stráca morálku a slabne.
Libanon medzitým oznámil, že zadržal šiestich Palestínčanov, ktorých obviňuje z raketových útokov z juhu krajiny na izraelské ciele a u ktorých našli rakety.
Izrael z odpálenia striel z Libanonu obvinil Sýriu a Iránom podporovaných príslušníkov libanonského radikálneho hnutia Hizballáh, ktorému v prípade ďalších cezhraničných útokov pohrozil odplatou.
