šiel na konferenciu Fórum 2000. V rozhovore najčastejšie používal výraz „fuck“. Aj tým je povestný. „Páčia sa mi tvoje nohavice,“ povedal na rozlúčku. „Tvoje zasa nie,“ obrátil sa na jedného z kolegov novinárov.
Skúste mimozemšťanovi v rýchlosti vysvetliť, čo najviac sužuje planétu Zem 21. storočia.
„Najväčším problémom je nedostatok porozumenia. Chýba vôľa porozumieť si navzájom, pochopiť ako modus vivendi, tak modus operandi druhých. Pre toto nedorozumenie bude veľmi ťažké riadiť budúcnosť. To by som nadradil dokonca aj nad taký celkom zásadný a existenčný problém, akým je zmena klímy.“
Klímu teda dávate hneď na ďalšie miesto?
„Áno. A nie som si istý, či sme vôbec schopní tento problém vyriešiť. Dôvodom je, že ľudia v slobodných krajinách nikdy nedovolia vládam urobiť tie najdrsnejšie kroky, ktoré sú na zastavenie globálneho otepľovania nevyhnutné. Sú to rozvojové ekonomiky, po ktorých chceme, aby znížili emisie. A tí hovoria: Fuck off! Prečo my nemôžeme mať to, čo ste mali vy. A ďalšia vec, ktorú musíme urobiť. Zbaviť sa nezávislosti od uhľovodíkovej ekonomiky. Keď ti teraz poviem sorry, ale od zajtra už nemôžeš jazdiť do práce autom, odpovieš Fuck off! Keď britská vláda rozhodne, že od budúceho týždňa už žiadne autá, ekonomika sa zastaví. Bude koniec.“
Keby ste mohli mávnutím kúzelnej paličky jeden svetový problém vyriešiť, čo by to bolo?
„Tak asi Afrika a jej bieda. Jedna z definícií biedy je, že ide o potlačenie ľudského potenciálu. Keď tento potenciál uvoľníte, ako sa to stalo v Číne, môžete pozorovať, ako sa mení svet. Môžeme povedať, že Čína je bohatá, ale Číňania sú chudobní. Ale bohatnú vo veľkom, čo otrasie súčasným stavom. Doprajte miliónom Afričanov prosperitu a ich politika sa kompletne zmení, rovnako ako vzťah k nám.“
Afrika je vašou témou skoro tridsať rokov...
„... skôr tak šesť miliónov rokov.“
Tak šesť miliónov. Za ten čas sa svet veľmi zmenil, vyrástli nové ekonomické veľmoci, Čína, India, Brazília. Jedna vec však zostáva: Afrika je napriek miliardám dolárov pomoci stále najchudobnejším svetadielom. Kde je chyba?
„Je to ovplyvnené mnohými faktormi. Najskôr treba zdôrazniť jednu vec. Keď hovoríte Čína, India, Brazília, musíte spomenúť aj Južnú Afriku. A zároveň sa pýtať: čo zvyšok Latinskej Ameriky a Ázie? V Ázii je viac konfliktov než v Afrike a v Afrike je viac demokracií než v Ázii.“
K tým faktorom. Africké krajiny zdedili úplne iné podmienky než štáty v Ázii alebo v Latinskej Amerike.
„Je to už klišé hovoriť, ale väčšina afrických štátov zdedila svoju koloniálnu podobu, čo bol väčšinou obdĺžnik, ktorý ignoroval rieky, hory. Žili tam rôzne etniká s totálne odlišnými jazykmi. V Afrike sú dve tisícky jazykov!“
To znamená, že za súčasný stav Afriky môže kolonializmus.
„Áno, ale sú tu ďalšie faktory. Africké krajiny sú nezávislé päťdesiat rokov. To je veľmi málo. Budovanie štátu je taká náročná úloha! Pozrite sa na Európu. Československo sa v pokoji rozdelilo na dve krajiny, ale čo taká Juhoslávia? Európa vlastne až teraz prestala s budovaním štátov. Po šesťsto rokoch. A aj napriek tomu vidíme ten problém s Maďarmi a Slovákmi. Viete, o čo ide, ako nechceli pustiť toho premiéra cez hranicu. Alebo to bolo so Slovinskom? Teraz mi to vypadlo.“
Boli to Slováci, ktorí zakázali vstup na svoje územie maďarskému prezidentovi.
„Áno. Alebo sa pozrite na Ukrajinu, Gruzínsko. A to sú všetko európske štáty. Viac chudoby znamená viac konfliktov. Bojuje sa o surovinové zdroje. A Afrika je politicky úplne nový kontinent. So starými kultúrami, so starými spormi, ale politicky úplne nový. Ľudia tiež hovoria, že v Afrike nemôže byť dobrá vláda, pretože tam bujnie korupcia. S tým by sa dalo súhlasiť, ale potom treba pochopiť, že miera korupcie napríklad v juhovýchodnej Ázii je omnoho vyššia. V Afrike korupcia v priemere pohltí sedem percent HDP. V juhovýchodnej Ázii jedenásť percent. V Číne trinásť percent. Neuveriteľné peniaze!“
Je demokratické zriadenie nutnou podmienkou ekonomického rastu?
„Nie. Vieme, že to tak nie je, príkladom sú Čína alebo Singapur. To nie sú demokracie, a napriek tomu ekonomicky rastú. Až potom, keď nastane ekonomický rast, príde aj niečo, čo sa podobá voľbe. Platíš dane, a tak chceš mať možnosť rozhodovať, čo sa deje s tvojím štátom. Ako som vravel, Afrika zdedila veľmi ťažké podmienky. My, najbohatší kontinent sveta, sme osem míľ od najchudobnejšieho. Cestoval som cez polovicu sveta, aby som videl, čo robia Indovia, Brazílčania, Číňania. Oni masívne investujú v Afrike!“
A nie je práve toto ďalší problém čierneho kontinentu? Nemala by Európa proti obrovsky rastúcemu vplyvu Číny v Afrike bojovať?
„Nie, ja by som to podporoval. Znamená to, že do Afriky plynú peniaze.“
Číňania sa naozaj nepýtajú na dodržiavanie ľudských práv.
„Nepýtajú, ale taká je ich politika. Nezaujíma ich to. V tom sú úprimní. Majú záujem o zdroje surovín. Zlé je niečo iné. Vzhľadom na výšku ich investícií je naivné si myslieť, že nejde o politiku. Samozrejme, že ide. Ďalší problém je, že Číňania sú extrémne rasistickí. Po tretie, ich pracovné praktiky sú desivé. Dovážajú do Afriky lacnú otrockú prácu.
To sa všetko dá zmeniť, Číňania sa rýchlo učia. Pochopia, že keď sa budú správať podľa medzinárodných štandardov, dosiahnu vyššiu produktivitu. Číňania idú do Afriky, pretože potrebujú suroviny, aby uživili svoju ekonomiku. My zasa potrebujeme, aby Čína uživila svoju ekonomiku, pretože tá naša je v hajzli. Takto to funguje. To je globalizácia. Len tá naša musí prinášať výhody viac ľuďom. Musí to byť viac spolupráca ako súťaž.“
Takže spôsob, akým robí globálnu politiku súčasný americký prezident Barack Obama, je v poriadku? Má sa viesť dialóg i s lídrami, ktorí nesúhlasia so západnými hodnotami demokracie?
„Nepovedal by som, že je to nejaký Obamov spôsob. Myslím, že je to proste nutnosť. Paradigmou pre 21. storočie musí byť spolupráca a nie súťaž. Takže Obama ani nemá inú možnosť.
Zaslúži si nový americký prezident Nobelovu cenu za mier?
„Myslím, že s Nobelovou cenou za mier je to ako s nerastnými zdrojmi. Keď objavíš nálezisko ropy, musíš veľmi starostlivo zvážiť, ako s ním naložíš.“
Autor: Adela Dražanová, idnes.cz
