KÁHIRA. Uvádzajú to znalci iránskych pomerov.
Revolučné gardy už skutočne prenikli do všetkých oblastí iránskej ekonomiky. Sú v jej bankovom systéme, priemyselných podnikoch a ropných spoločnostiach. Predpokladá sa, že kontrolujú aj čierny trh krajiny. Izolácia v dôsledku sankcií môže spôsobiť, že sa iránske hospodárstvo dostane ešte silnejšie do rúk gárd.
Aliréza Náder znalec Iránu v spoločnosti RAND povedal, že mnoho spoločností, ktoré investovali do hospodárstva, je v spojení s Revolučnými gardami. Treba si byť istý tým, že ak dôjde k odplašeniu zahraničných investorov, to posilňuje postavenie gárd.
Revolučné gardy vznikli v Iráne po Islamskej revolúcii v roku 1979 ako mocenský a ideologický nástroj na udržanie štátnej moci v rukách duchovných. Majú asi 120.000 vybraných členov. Elitné jednotky kontrolujú iránsky raketový program a majú vlastné pozemné, námorné a letecké útvary.
Spojené štáty a Európa pohrozili, že ak na rokovaniach, ktoré sa s Iránom začali tento mesiac, nedôjde k pokroku, bude to zrejme viesť k sprísneniu medzinárodných sankcií proti Teheránu. Volanie po ich sprísnení zaznieva aj v americkom Kongrese. Medzi opatreniami by mohol byť aj zákaz dovozu pohonných látok do Iránu, ktorých má bohatá ropná krajina z vlastnej výroby nedostatok. Ich dovozom kryje asi 30 % domáceho dopytu. Vláda uvažuje o tom, že mesačný prídel pohonných látok zníži obyvateľom zo súčasných 100 na 55 litrov mesačne.
Lacná privatizácia
Revolučné gardy získali v minulých rokoch privatizované podniky, ktorých hodnota dosahuje desiatky miliárd. Iba nedávno sa zmocnili 50-% podielu telekomunikačnej spoločnosti Etemad-e-Mobin. Hodnota obchodu sa odhaduje na ekvivalent 7,8 miliardy USD (5,29 miliardy eur).
Priemyselná divízia gárd Chatám al-Anbía patrí medzi najväčších obchodníkov s akciami baní, telekomunikácií, ropných podnikov a v stavebníctve v sektore budovania priehrad.
Gardy kontrolujú prístavy a pašovanie mnohých tovarov, ktoré USA zakázali dovážať do Iránu. Experti tvrdia, že sa zrejme bez ich súhlasu nemôžu dovážať pre čierny trh ani alkohol a drogy. Ak sa hospodárske sankcie proti Iránu sprísnia, dôjde len k posilneniu čierneho trhu, ktorý bude prinášať viac peňazí.
Sankcie voči Iránu nemusia mať taký účinok, aký mali na Irak alebo Líbyu. Irán je oveľa väčšou výzvou. Jeho ekonomika je väčšia a diferencovanejšia než uvedených krajín.
Embargo na ropu nechcú
Americkí predstavitelia tvrdia, že vedia o tom, že nové sankcie proti Iránu musia byť starostlivo zacielené tak, aby neprispeli k posilneniu Revolučných gárd. Na brífingu v americkom senátnom výbore námestník ministra financií Stewart Levey uviedol, že Revolučné gardy posilňujú svoju pozíciu na čiernom trhu. Získanými prostriedkami pomáhajú vláde podporovať teroristické skupiny.
Pokiaľ ide o embargo na dovoz pohonných látok, Náder povedal, že takéto opatrenie by vážne poškodilo iránsku ekonomiku, ale pochybuje o tom, že by povalilo súčasný režim.
Účinnejšie než hospodárske sankcie by boli proti Iránu opatrenia, ktorými by sa znemožnil prístup krajiny k zahraničným finančným zdrojom a bankám. Tieto sankcie sa ukázali ako oveľa efektívnejšie. Agentúra správ z pracovného trhu minulý mesiac informovala, že dlh 11 štátnych bánk v centrálnej banke prekročil už 32 miliárd USD. Michael Jacobson z washingtonského ústavu pre Blízky východ uviedol, že vhodnou politikou proti Iránu nie je jeho úplná izolácia, ale taká, ktorá zvýši jeho náklady na podnikanie. Dodal, že "toto je oveľa realistickejší a ľahšie dosiahnuteľný cieľ".
