BAKU. Azerbajdžan v nedeľu kritizoval svojho spojenca Turecko za to, že súhlasilo s normalizáciou vzťahov s Arménskom. Baku varovalo, že otvorenie arménsko-tureckých hraníc môže spôsobiť nestabilitu v nepokojnom juhokaukazskom regióne.
"Normalizácia vzťahov medzi Tureckom a Arménskom pred stiahnutím arménskych ozbrojených síl z okupovaného azerbajdžanského územia je v priamom rozpore so záujmami Azerbajdžanu a vrhá tieň na charakter bratských vzťahov medzi Azerbajdžanom a Tureckom vybudovaných na hlbokých historických koreňoch," uviedlo azerbajdžanské ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení.
"Azerbajdžan verí, že jednostranné otvorenie turecko-arménskych hraníc spochybňuje budovanie mieru a stability v regióne," dodáva ministerstvo.
Turecko a Arménsko, napriek nečakanému zaváhaniu pred spečatením historickej dohody, dokument o obnovení diplomatických vzťahov nakoniec v sobotu podpísali. Novinári zúčastnení na slávnostnej ceremónii v švajčiarskom Zürichu potvrdili, že šéfovia diplomacií si po podpise potriasli rukami. Tureckú stranu zastupoval minister zahraničia Ahmet Davutoglu a Arménsko jeho rezortný kolega Edward Nalbandian. Švajčiarsko zohrávalo pri rokovaniach o normalizácii vzťahov medzi Ankarou a Jerevanom úlohu sprostredkovateľa. Všetky zúčastnené delegácie ale miestnosť opustili predčasne bez podania plánovaných vyhlásení.
Turecko odmietalo vytvorenie diplomatických vzťahov s Arménskom aj pre žiadosť Jerevanu, aby bolo masové vraždenie Arménov osmanskými Turkmi v čase prvej svetovej vojny uznané za genocídu. Ankara uzavrela svoje hranice s Arménskom v roku 1993 zo solidárnosti s Azerbajdžanom v súvislosti s otázkou Náhorného Karabachu. V tom čase totiž etnickí arménski separatisti za podpory Arménska prevzali kontrolu nad Náhorným Karabachom. Vojna si vyžiadala takmer 30 tisíc ľudských životov a dva milióny ľudí utieklo zo svojich domovov. Dohoda o prímerí medzi krajinami bola podpísaná v roku 1994, problém však zostal nevyriešený.
