Historickú zmluvu znepriatelených susedov v poslednej chvíli dohodla americká americká šéfka diplomacie Hillary Clintonová.
ZÜRICH, TEL AVIV. Turecko a Arménsko oficiálne zabudli na storočie trvajúce nepriateľstvo. Sobotný podpis dohody o ustanovení diplomatických vzťahov sa však v Zürichu takmer neodohral.
Arméni v poslednej chvíli cúvli a šéfka americkej diplomacie musela všetko zachraňovať zo svojej limuzíny. Tam jej tím nosil nové verzie záverečného vyhlásenia a odtiaľ telefonovala raz tureckému, raz arménskemu šéfovi diplomacie.
Hosť zachránil zmluvu „Ešte nikdy som toľko nehovorila na takej krátkej návšteve," povedala Clintonová podľa New York Times americkým novinárom. Pôvodne vôbec neplánovala, že bude musieť vyjednávať. Na podpis dohody prišla len ako hosť.
Clintonovej sa napokon obe strany podarilo presvedčiť, že do dosiahnutia dohody sa už investovalo toľko úsilia, že by nebolo dobré sa vzdať. Podpis historickej dohody sa však odohral bez záverečného vyhlásenia.
Turecký minister zahraničia Ahmet Davutoglu sa pri spoločnom forografovaní usmieval, jeho arménsky kolega Eduard Nabaldian sa podľa prítomných reportérov tváril skôr kyslo.
Turci tvrdia, že celý chaos a trojhodinové meškanie ceremoniálu spôsobili Arméni, ktorým sa neočakávane prestal páčiť turecký návrh záverečného vyhlásenia a požadovali zmeny.
Dohodu ešte musia schváliť národné parlamenty, kde by to podľa časti analytikov nemal byť problém. Iní zase hovoria, že aj keď vlády na oboch stranách majú v parlamentoch dostatočnú väčšinu, nemusí to ísť až tak hladko. Opozícia v Turecku aj v Arménsku dohodu nepovažuje za dobrú.
Zmluva Turkov a Arménov
Dohoda normalizuje diplomatické vzťahy oboch krajín.
Otvoriť by sa mala aj spoločná hranica oboch štátov, ktorá je uzavretá od 90. rokov pre konflikt v Náhornom Karabachu.
Vytvorí sa komisia nezávislých historikov, ktorá preskúma, či Turci vykonali na Arménoch v roku 1915 genocídu. Arméni tvrdia, že áno, Turci toto označenie odmietajú.
Genocídu vyšetrí komisia Turci a Arméni sa sporia o to, či počas Osmanskej ríše Turci vykonali na Arménoch genocídu. Problémom je tiež 16 rokov uzavretá hraničiaca spoločná hranica. Uzavrela ju Ankara ako gesto podpory Azerbajdžanu, ktorý vtedy s Arménskom viedol vojnu o Náhorný Karabach. Spor nie je doteraz doriešený.
Turecko požaduje, aby sa z oblasti stiahli arménske jednotky, lebo podľa Ankary územie patrí Azerbajdžanu. Inak neotvorí hranicu. Tak sa teoreticky môže stať, že medzi Tureckom a Arménskom budú diplomatické vzťahy, ale nie otvorené hranice. Azerbajdžan zmluvu odsúdil.
Napriek problémom svet dohodu víta. Nahnevaná je však silná arménska loby, ktorá po celom svete zvýšila povedomie o tureckých zločinoch proti Arménom.
„Táto dohoda znamená, že genocída sa vyplatí," povedal AP Ken Hachikian z Amerického arménskeho výboru.
Arméni sú nahnevaní, že vláda súhlasila s ustanovením medzinárodnej komisie na vyšetrenie tureckých akcií proti Arménom. Tí o nich zvyknú hovoriť ako o genocíde, Turci tento výraz odmietajú.
