Londýn 5. apríla (TASR) - Dôvody prípadného útoku na Irak, vo svojom najnovšom čísle spochybňuje britský týždenník Spectator. Podľa neho už totiž začalo odpočítavanie času, ktorý ostáva do vojny a britských občanov tak čaká zvyčajná dávka strašidelných príbehov o irackom prezidentovi Saddámovi Husajnovi.
No či už pôjde o superdelá, alebo antrax v zásobách pitnej vody, verejnosť bude vraj uisťovaná, že iracký útok môže prísť už za pár týždňov, alebo mesiacov.
"Niet divu, že Irak sa len ťažko dočká spravodlivého zaobchádzania. Členovia Organizácie štátov vyvážajúcich ropu sa snažia dosiahnuť, aby iracké ropné rezervy zostali pokiaľ možno navždy mimo svetové trhy. Británia by však nemala týmto záujmom podľahnúť, práve naopak. Mala by zásadne prehodnotiť svoju politiku voči Iraku," domnieva sa týždenník.
Morálny argument, že len zrušenie medzinárodných sankcií voči tejto krajine by každý mesiac zachránilo život 600 deťom, nie je podľa Spectatoru pre západných politikov evidentne dostatočný. No aj napriek tomu ostáva rad dôvodov, prečo by sa mal britský postoj zmeniť.
Časopis zdôrazňuje, že to bola práve Británia, ktorá prispela k oslobodeniu mezopotámskeho ľudu z jarma Otomanskej ríše, alebo že dlhé roky študovali irackí politici, obchodníci a vládni úradníci na britských univerzitách. Všetky tieto faktory prispievali k tomu, že Británia mohla s Irakom veľmi dobre rozvíjať obchodné styky.
"Po desaťročí otrockého nasledovania americkej politiky voči Iraku však všetky tieto výhody zmizli," konštatuje Spectator.
Iračania preto teraz Britániou opovrhujú a zákazky na rekonštrukciu krajiny a práva na ťažbu ropy získavajú Rusi a Francúzi.
"Ak vláda Tonyho Blaira nezmení rýchlo svoju politiku voči Iraku, príde o obrovské obchodné príležitosti spojené s využitím druhých najväčších zásob ropy na svete," tvrdí autor článku Neil Clark.
Iračania, hrdí a pohostinní ľudia, už zaplatili vysokú cenu za zločiny svojho prezidenta. Najlepším spôsobom, ako zaistiť mier v oblasti - ako pre Arabov, kresťanov i židov, je privítať Irak späť v medzinárodnom spoločenstve, uzatvára svoj komentár Spectator.
