Viedeň 5. apríla (TASR) - Spor okolo Benešových dekrétov má už svoje dôsledky: politické, európske a finančné, konštatuje dnešné vydanie rakúskeho denníka Die Presse v súvislosti s najnovšou štúdiou českého ministerstva zahraničných vecí.
Práve táto štúdia, ktorú označil predseda sudetonemeckého landsmanšaftu Bernd Posselt za zbytočnú nôšku papiera, mala pomôcť Česku v prístupových rokovaniach s EÚ. Otázne je, či sa tak stane. Komisár EÚ pre rozšírenie Günter Verheugen tvrdí, že podobných podkladov má dostatok a pri ich štúdiu sa nenechá nikým a ničím ovplyvniť, pokračuje Die Presse.
Zatiaľčo politické dôsledky sporu sa prejavujú napríklad odrieknutím oficiálnej návštevy kancelára Gerharda Schrödera v Prahe alebo prerušením spolupráce krajín Visegrádskej štvorky, sú európske dôsledky diskusií okolo Benešových dekrétov oveľa závažnejšie, píše rakúsky denník.
Momentálne sa prejavujú vzájomným obviňovaním o spochybňovaní povojnového usporiadania Európy. Kam by to však viedlo, keby sa v zúčastnených krajinách chytili tejto témy so všetkou vážnosťou radikálne politické strany, pýtajú sa noviny.
Ako príklad môže poslúžiť súčasná predvolebná kampaň v Maďarsku. kde radikáli bez obalu hovoria o Veľkomaďarsku. V tomto prípade by sa ale celý európsky projekt ocitol v ohrození, upozorňuje Die Presse.
V spore okolo Benešových dekrétov však ide v skutočnosti o finančné náklady a o prípadné požiadavky sudetských Nemcov na odškodnenie, domnieva sa ďalej denník. Praha a Bratislava sa len obávajú pomenovať veci pravými menami. V opačnom prípade by sa ukázalo, že celá obrana Benešových dekrétov zo strany Česka a Slovenska je postavená na vratkých základoch. Reštitučné nároky obyvateľov niekdajšej ČSR však upravuje reštitučný zákon - a ten vracia majetky, ktoré boli skonfiškované až po roku 1948.
Vzhľadom na to, že obe strany nechcú hovoriť o mamone, je potrebné držať sa nacionalistických emócií. Tak zo strany ČR a SR ako aj zo strany sudetských Nemcov. Aj keď sa tieto ešte v nijakej expertíze nespomenuli, uzatvára rakúsky denník.
