ANKARA, TEL AVIV. Turecko a Arménsko by dnes vo Švajčiarsku mali podpísať dohodu o normalizácii vzťahov. Hoci ide o významný pokrok v histórii desaťročia znepriatelených národov, analytici hovoria, že veľa otázok zostáva nedoriešených.
Slávnostný podpis protokolov by mala sledovať aj šéfka americkej diplomacie Hillary Clintonová a jej kolegovia z Ruska a Francúzska. Práve tlak mocností primal Ankaru a Jerevan k normalizácii vzťahov, ktoré by mohli prispieť k väčšej stabilite kaukazského regiónu.
Arménsko a Turecko sa sporia hlavne o genocídu Arménov počas Osmanskej ríše. Arméni tvrdia, že počas nej stratili jeden a pol milióna ľudí, Turecko to popiera.
Susedia sú v spore aj pre Náhorný Karabach, o ktorý viedlo Arménsko vojnu s Azerbajdžanom. Turecko v konflikte podporovalo Azerbajdžan.
Turci ani Arméni nechceli ceremoniál do poslednej chvíle potvrdiť. Proti dohode totiž v oboch krajinách panuje silná opozícia.
Turkom sa nepáči, že dohoda sa podpíše bez toho, aby sa vyriešila situácia v Náhornom Karabachu. Hrozí tak, že jej schválenie v parlamente odložia.
Armenské komunity po celom svete sú zasa zhrozené tým, že ich vláda súhlasila s vytvorením komisie na opätovné prešetrenie genocídy z rokov 1915 - 1917.
Podľa nich to znamená, že Arménsko povoľuje spochybňovanie vtedajších udalostí. Ankara od Jerevanu požaduje, aby o zabíjaní Arménov nehovoril ako o genocíde.
Odporcovia zbližovania s Tureckom vyšli do ulíc
lice arménskej metropoly Jerevan v piatok zaplnili tisíce odporcov zbližovania s Tureckom, ktorí protestovali proti plánovanému podpisu historickej dohody o normalizácii vzťahov medzi krajinami. Demonštranti pochodovali z centra Jerevanu k pamätníku venovaného obetiam hromadného vyvražďovania Arménov osmanskými Turkmi počas prvej svetovej vojny.
Hlavnú prekážku obnovenia vzťahov doteraz tvoril práve výklad vojnových udalostí, pričom Turecko naďalej odmieta uznať, že išlo o genocídu. Dohoda sa v oboch krajinách stala terčom kritiky opozície, podľa ktorej vlády urobili priveľa ústupkov. Očakáva sa, že dvojicu protokolov o normalizácii vzťahov a opätovnom otvorení hranice podpíšu ministri zahraničných vecí v sobotu vo Švajčiarsku.
Odporcovia odovzdali úradu arménskeho prezidenta Serža Sargsjana vyhlásenie, v ktorom ho vyzývajú, aby dohodu neschválil. "Tieto protokoly obsahujú určité veľmi nebezpečné body pre náš národ a pre náš štát, čo poškodzuje naše záujmy," upozorňujú hlavu štátu. Vyhlásenie taktiež varuje Sargsjana, že v prípade ich podpisu "bude zodpovedný za nepredvídateľné dôsledky".
Protesty organizuje zoskupenie opozičných strán vrátane nacionalistického Arménskeho revolučného zväzu, ktorý pred niekoľkými mesiacmi vystúpil z vládnej koalície pre nesúhlas s ústretovými krokmi voči Turecku. Oba protokoly by mal ešte tento mesiac schváliť arménsky parlament. Trojica vládnych strán začiatkom októbra vydala spoločné stanovisko, podľa ktorého obnovenie vzťahov s Ankarou podporia.
sita
