MADRID, BRATISLAVA. Olivový strom medzi španielskymi obcami Alcafar a Viznar bol viac než sedemdesiat rokov symbolom tichej politickej dohody.
Tak ako sa Španieli doteraz neodvážili dotknúť miesta, kde pravicové milície zastrelili a pochovali v roku 1936 básnika Federica Garciu Lorcu, neodvážili sa ani vrátiť k bolestivej kapitole svojich dejín.
Zákon o historickej pamäti, ktorí socialisti schválili v roku 2007, však spolu s anonymnými masovými hrobmi tisícok obetí Francovho režimu otvoril aj debaty o tom, či je potrebné jatriť staré rany.
Vláda chce spočítať a identifikovať desaťtisíce ľudí, ktorí sú pochovaní v masovom hrobe Francovho mauzólea v Údolí padlých.
Poskytne finančnú pomoc a urýchli proces ich opätovného pochovania na mieste, kde si to budú želať ich príbuzní. V centre pozornosti je exhumácia básnika Lorcu, ktorého rodina stále nesúhlasí s porušením jeho ostatkov.
S exhumáciou však súhlasili rodiny zvyšných štyroch obetí, ktoré boli zastrelené a pochované na rovnakom mieste. Pracovníci andalúzskej regionálnej vlády preto už začali s kopaním.
„Môžu tam byť a nemusia," povedal pre AP hovorca tamojšieho ministerstva spravodlivosti. Príbuzní známeho básnika prisľúbili, že ak by sa jeho ostatky našli, poskytnú vzorku svojej DNA, bez ktorej sa identifikácia nedá urobiť.
Pre mnohých Španielov je otvorenie prípadu najznámejšej popravy občianskej vojny prvým krokom na ceste k vyrovnaniu sa s režimom generála Francisca Franca. Počas jeho vlády v Španielsku zmizlo asi pol milióna ľudí.
