SARAJEVO. BaH čoraz výraznejšie zaostáva za ostatnými krajinami regiónu v procese euroatlantickej integrácie. Povedal to dnes pre TASR minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák, ktorý je jedným z členov delegácie v Sarajeve na pozvanie švédskeho ministra zahraničných vecí Carla Bildta.
Podľa Lajčáka je atmosféra v Bosne horšia než pred mnohými rokmi.
Diplomati uskutočnili dnes a vo štvrtok spoločné aj individuálne rokovania s politickými lídrami Bosny. Hovorili najmä o balíčku krokov, na ktorých presadzovaní sa zhodli a ktoré by mali viesť k posilneniu úlohy štátu a zároveň udržaniu jeho špecifickej povahy so zreteľom na to, že Bosnu tvoria tri ústavné národy. Tie musia mať garantované svoje vitálne národné záujmy, vysvetlil Lajčák.
Chcú rýchle riešenie
Proces by podľa neho mal byť kompaktný a nesmie sa dlho naťahovať. Ako podotkol slovenský diplomat a bývalý vysoký predstaviteľ OSN v Bosne, dôležité je, že USA a EU hovoria jedným hlasom a majú rovnaké záujmy.
Rokovania, ktoré viedol za Spojené štáty námestník americkej ministerky zahraničných vecí Jim Steinberg a za EÚ Carl Bildt, budú teraz pokračovať desať dni na úrovni expertov. Výsledky rozhovorov sa zhodnotia na politickej úrovni stretnutím 20. októbra opäť v Sarajeve.
Lajčák osobne uvítal tuto iniciatívu, pretože podľa neho má medzinárodné spoločenstvo zodpovednosť voči Bosne. Návrhy, o ktorých sa rokuje, označil Lajčák za veľmi dobré a vyvážené.
Konkrétne sa dotýkajú vytvorenia funkčnejších inštitúcií, rozdelenia kompetencií medzi najvyššie orgány - prezidenta, parlament a vládu -, ale aj úloh štátu pri napĺňaní agendy euroatlantickej integrácie. V tejto súvislosti je dôležité upozornenie Benátskej komisie na to, že v Bosne panuje nesúlad súčasnej ústavy s Európskou chartou ľudských práv, čo bude musieť podľa Lajčáka krajina vyriešiť.
"Problémom je aj to, že Daytonská ústava z roku 1995 už neodráža skutočnosť, pretože medzičasom vznikol celý rad nových inštitúcií ako jednotná armáda či daňové úrady. Hlavným princípom terajších rokovaní je kodifikácia všetkého toho, čo sa zmenilo, do novej ústavy Bosny a Hercegoviny," konštatoval šéf slovenskej diplomacie.
Lajčák vidí takisto problém v existencii úradu vysokého predstaviteľa OSN, ktorý bude potrebné zatvoriť. "Pokiaľ je v krajine úrad, Bosna nemôže uvažovať o tom, že by podala prihlášku na členstvo v EÚ a získala kandidátsky status," vysvetlil slovensky minister. Dodal, že na uzatvorenie úradu je ešte potrebné splniť niekoľko podmienok vrátane dôležitej registrácie celého majetku štátu.
