BANGKOK. Ide o kľúčové podmienky dosiahnutia celosvetového dohovoru o globálnom otepľovaní.
Niektorí delegáti vyjadrili pochybnosti o tom, či bude nový dohovor dosiahnutý predtým, ako sa svetoví lídri zídu v decembri v Kodani na summite, na ktorom má padnúť definitívna dohoda. Dohovor má nahradiť Kjótsky protokol, ktorého platnosť vyprší v roku 2012.
Zástupcom približne 180 krajín sveta sa za dva týždne v thajskej metropole podarilo dosiahnuť pokrok v oblastiach spôsobov pomoci rozvojovým krajinám prispôsobiť sa dôsledkom zmien klímy, transferoch technológií pre ekologickú výrobu energie a mechanizmoch poskytovania financií na klimatické opatrenia.
Výkonný tajomník Rámcového dohovoru OSN o klimatických zmenách (UNFCCC) Yvo de Boer uviedol, že podoba novej dohody je jasnejšia. Upozornil však, že čas sa kráti a politickí lídri sa musia viac angažovať. "Všetky prísady pre úspech sú na stole a čo teraz musíme urobiť, je zanechať sebecké záujmy a dovoliť, aby prevážili spoločné záujmy," povedal novinárom.
Environmentalisti kritizovali vlády za to, že zásadné otázky nechávajú na novembrové stretnutie v Barcelone, posledné pred Kodaňou. "Pri len piatich rokovacích dňoch nemôžeme naďalej strácať čas chýbajúcimi politickými mandátmi," povedala Kim Carstensenová zo Svetového fondu na ochranu prírody (WWF).
V Bangkoku oznámilo nový cieľ redukcie emisií len Nórsko, ktoré ich chce do roku 2020 znížiť o 40 percent oproti úrovni roku 1990. Dosiaľ predstavoval nórsky záväzok 30 percent.
Rozvojové krajiny uviedli, že vykonajú svoj podiel úloh, odmietli však súhlasiť so záväznými cieľmi a žiadajú väčšie redukcie industrializovaných krajín. Okrem toho nechcú podpísať dohodu, pokým im Západ neprisľúbi desiatky miliárd dolárov finančnej pomoci.