PRAHA. Podľa parlamentnej Strany zelených, prezident, ktorý odmieta podpísať Lisabonskú zmluvu schválenú oboma komorami parlamentu, a teraz si kladie novú podmienku ratifikácie, prekračuje právomoci dané mu ústavou.
Odvolanie Václava Klausa by podľa predsedu strany Ondřeja Lišku bolo reálne na základe článku 66, pričom rozhodujúce slovo by nemal ústavný súd, ale poslanci a senátori.
"Toto je vážna vec, ktorá nemá obdobu v minulých rokoch, a preto si myslíme, že je namieste uvažovať o odvolateľnosti prezidenta republiky. Naša ústava takúto situáciu vôbec nepredvída, v takomto extrémnom prípade, a preto, ak je možné prezidenta zbaviť jeho úradu, tak iba z dvoch dôvodov: podľa článku 65 alebo 66 ústavy," konštatoval na brífingu predseda Zelených.
Na vlastizradu nepôjdu
Článok 65 o vlastizrade predpokladá žalobu na prezidenta zo strany Senátu. V tomto prípade, podľa Lišku, o vlastizradu nejde.
"Ak prezident, podľa článku 66, nemôže svoj úrad pre závažné dôvody vykonávať, a ak sa na tom uznesie jednoduchou väčšinou Poslanecká snemovňa a Senát, potom je možné ho zbaviť funkcie."
"Možno sa vám zdajú moje slová príliš silácke, ale situácia, v ktorej sme sa ako ČR ocitli, pred očami našich všetkých 26 politických partnerov a spojencov v EÚ, je natoľko závažná, že by určite zvážime podanie takéhoto návrhu, aby Snemovňa a Senát o tom hlasoval, pretože tá situácia sa stala absolútne neúnosnou," zdôraznil poslanec a predseda Strany zelených.
Ondřej Liška zároveň pripomenul, že Václav Klaus ako prezident má "hriechov" na konte viac: napríklad, keď na zahraničných fórach prezentuje svoj menšinový názor na klimatické zmeny, ktorý nemá podporu ani vlády ani parlamentu.
Úvaha o možnom zbavení prezidenta Klausa najvyššej ústavnej funkcie nie je v Česku celkom nová. Opakovane o nej nahlas - v súvislosti s Lisabonskou zmluvou a obštrukciami prezidenta - uvažovali niektorí predstavitelia sociálnej demokracie, napríklad senátorka Alena Gajdůšková.
Klaus chce zaisťiť dekréty
Český prezident Václav Klaus potvrdil dnes informácie, že ním navrhovaný dodatok k Lisabonskej zmluve súvisí s jeho obavou, že reformná zmluva EÚ umožní prelomenie platnosti tzv. Benešových vyvlastňovacích dekrétov a "ohrozí právnu istotu občanov a stabilitu vlastníckych vzťahov" v ČR.
Václav Klaus na brífingu na Pražskom hrade konštatoval, že Európsky súdny dvor v Luxemburgu by mohol svojimi verdiktmi obchádzať české súdy, ktoré doteraz požiadavky sudetských Nemcov odmietali. Tento súdny dvor by mohol dokonca umožniť aj prieskum platných verdiktov českých súdov.
Dodatok k Lisabonskej zmluve, ktorý by obmedzil platnosť Listiny základných práv EÚ v ČR, Klaus dokonca označil za "životne dôležitú otázku".
"Minulá česká vláda tejto, pre ČR životne dôležitej otázke nevenovala dostatočnú pozornosť, nevyjednala pre ČR z tejto listiny takú výnimku, akú si vyjednalo Poľsko a Veľká Británia. Som presvedčený, že ČR si pred ratifikáciou (Lisabonskej zmluvy) musí aspoň dodatočne vyjednať podobnú výnimku. Tým získame garancie, že Lisabonská zmluva nemôže viesť, napríklad k prelomeniu tzv. Benešových dekrétov," zdôraznil český prezident a záverom naznačil, že celá záležitosť má aj "pomerne rýchle, i keď neštandardné" riešenie.
Klaus možnosť rýchleho riešenia nevysvetlil. Mohlo by to však znamenať, že dodatok nebude potrebovať štandardnú ratifikáciu vo všetkých krajinách EÚ.
Český prezident priznal, že otázku dodatku chcel verejne otvoriť až neskôr, pretože teraz Lisabonskú zmluvu skúma český ústavný súd. Z indiskrétnosti obvinil švédskeho premiéra Fredrika Reinfeldta, s ktorým telefonoval vo štvrtok a s ktorým sa údajne dohodol, že informácia ohľadne dodatku bude dôverná.
Prezident ČR aj naďalej zostáva tvrdým odporcom Lisabonskej zmluvy, a to aj v prípade, ak by dodatok presadil. Lisabonská zmluva, videná Václavom Klausom, nastavuje "nesprávny vývoj EÚ, prehĺbi dnešné problémy EÚ, zvýši jej demokratický deficit, zhorší postavenie našej krajiny a vystavuje ju novým rizikám."
Slovensko nezdieľa Klausove obavy z Lisabonu
Slovensko nezdieľa obavy českého prezidenta Václava Klausa z Charty základných práv Európskej únie, ktorá je súčasťou Lisabonskej zmluvy. Klaus žiada výnimku pre Česko po vzore Veľkej Británie a Poľska, pre ktoré nebude charta záväzná a o právach budú naďalej rozhodovať národní, nie európski sudcovia. Obáva sa najmä spochybnenia povojnových Benešových dekrétov a majetkových nárokov sudetských Nemcov.
"Charta základných práv Európskej únie nepôsobí retroaktívne a bude upravovať právne vzťahy vzniknuté až po termíne vstupu Lisabonskej zmluvy do platnosti. Nemali sme a nemáme obavy, že by sa na jej základe mohli riešiť otázky vyplývajúce z povojnového vysporiadania. Slovensko bolo od začiatku za čo najskoršie uvedenie Lisabonskej zmluvy do života v jej schválenej podobe," uviedlo pre agentúru SITA slovenské ministerstvo zahraničných vecí (MZV SR).
sita
