Brusel 5. apríla (TASR) - Európska únia hrá po politickej stránke na Blízkom východe aj naďalej druhé husle, hoci je najsilnejším ekonomickým hráčom v oblasti. Svoje ekonomické páky, napríklad asociačnú dohodu s Izraelom, však zatiaľ odmieta využiť ako nástroj na posilnenie svojho politického vplyvu v krízovom regióne.
A zatiaľ čo televízia vysiela zábery izraelských tankov v palestínskych mestách, medzi vládami i obyvateľmi EÚ silnejú protiizraelské nálady. Propalestínski aktivisti, najmä prisťahovalci zo severnej Afriky a blízkovýchodných krajín, usporiadali tento týždeň viacero demonštrácií v Belgicku, Francúzsku, Nemecku i Grécku.
Vrásky na čele politikov i verejnosti robia množiace sa útoky proti židovským synagógam, cintorínom a ďalším objektom. V Belgicku sú napríklad synagógy teraz pod dohľadom polície 24 hodín denne.
Mnohí politici sa obávajú, že by sa blízkovýchodný konflikt mohol preniesť priamo na ulice ich miest. Belgický denník La Libre Belgique dnes v tejto súvislosti označil krízový región za "veľmi Blízky východ", keďže v Belgicku žije rozsiahla arabská i židovská komunita.
EÚ sa síce snaží nájsť spôsoby riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu, nie je však zatiaľ schopná zaujať razantnejší postoj voči počínaniu Izraela, ktoré otvorene kritizuje. Má pritom dostatočné ekonomické nástroje, ako zvýšiť tlak na židovský štát.
Únia je najväčším obchodným partnerom Izraela. V roku 2000 predstavoval obchod s EÚ vyše 27 percent izraelského zahraničného obchodu a viac ako 43 percent izraelského dovozu. Asociačná dohoda z roku 2000, ktorá poskytuje Izraelu množstvo výhod vo vzájomnom obchode, obsahuje aj klauzulu o ľudských právach.
A hoci pätnástka otvorene kritizuje izraelský vojenský postup na palestínskych územiach, len málo hlasov sa zatiaľ vyslovilo za využitie tejto klauzuly a pozastavenie platnosti asociačnej dohody. Belgický minister zahraničia Louis Michel bol podľa diplomatov na stredajšom mimoriadnom rokovaní jediný, kto niečo podobné navrhol.
Predseda Európskej komisie Romano Prodi už predtým pozastavenie dohody odmietol - je to podľa neho nástroj na dialóg, nie na vydieranie.
A tak únia naďalej - a bez väčšieho efektu - vyzýva Izrael a Palestínčanov, aby ukončili násilie, dosiahli prímerie a zasadli za rokovací stôl.
Frustrovaný z postoja Washingtonu, ktorého mlčanie pozorovatelia považovali za súhlas s vojenskou operáciou Izraela, vyzval Romano Prodi na usporiadanie medzinárodnej konferencie o riešení krízy na Blízkom východe. Len málokto však jeho slová vzal na vedomie. Prodi však medzi prvými privítal štvrtkový prejav amerického prezidenta Busha, v ktorom líder USA vyzval Izrael na stiahnutie vojsk z palestínskych území a v podstate tak zahral na rovnakú nôtu ako EÚ.
Výraznejšiemu vplyvu únie na riešenie krízy bráni aj nejednotnosť pätnástich členských štátov. Medzi najtvrdšími kritikmi Izraela je Francúzsko - tradičný spojenec arabského sveta, ale aj Belgicko, Švédsko, Španielsko a do istej miery Fínsko, tvrdia európski diplomati.
Naopak najviac Izrael obhajujú Nemci - čiastočne aj kvôli historickej zodpovednosti za osudy tisícov Židov počas holokaustu, ďalej Británia, Holandsko a Dánsko - najproamerickejšie z členských štátov únie.
(spravodajca TASR Robert Sermek) vr
