PRAHA, BRATISLAVA. Český prezident Václav Klaus zostal verný svojej povesti nevypočítateľného politika. Dva roky po tom, čo sa Európska únia dohodla na znení Lisabonskej zmluvy a tesne pred ukončením jej ratifikácie prichádza s novou požiadavkou. Už sa neodvoláva na ústavný súd ani na rozhodnutie Írov.
Včera na tlačovej konferencii potvrdil, že žiada pre Českú republiku trvalú výnimku z Charty základných práv Europskej únie, lebo sa obáva, že si na jej základe budú vysídlení sudetskí Nemci nárokovať na vrátenie majetku zhabaného po druhej svetovej vojne. Klaus žiada výnimku ako záruku, že nedôjde k prelomeniu Benešových dekrétov.
Ako Poliaci a Briti Charta bola ako politická deklarácia schválená už v roku 2000, Lisabonská zmluva jej dáva právnu záväznosť. Podľa Klausa tak Lisabonská zmluva „povedie k ohrozeniu právnej istoty občanov a stability vlastníckych práv v našej krajine,“ pretože umožní Európskemu súdnemu dvoru obchádzať české súdy a preskúmať už platné rozsudky.
Klausova hra
Prezident tvrdí, že Lisabon pomôže sudetským Nemcom získať zhabaný majetok, doterajšie vládne analýzy možnosť prelomenia Benešových dekrétov vylúčili, ak by vyjednal pre Česko výnimku, výrazne by posilnil svoje postavenie na domácej politickej scéne, predlžovaním ratifikácie získava čas pre britských konzervatívcov, ktorí chcú po výhre vo voľbách referendum o Lisabone.
Klaus obvinil českú vládu, že na túto možnosť počas vyjednávania nemyslela. „Verím, že dodatočne sa ešte dá výnimku vyjednať, hoci neštandardným spôsobom,“ povedal včera Klaus, ktorý zopakoval, že reformnú zmluvu naďalej považuje za zlý vývoj Európskej únie.
Klaus žiada rovnakú výnimku, akú majú Poľsko a Veľká Británia, pre ktorých nie je charta záväzná.
Briti sa obávali príliš širokého práva na štrajk, katolícke Poľsko možnosti, že by stratilo posledné slovo v takých citlivých otázkach, ako sú interrupcie a zväzky homosexuálov. Výnimky oboch krajín sú súčasťou Lisabonskej zmluvy.
Ak sa dnes Klaus nevie (nechce) vrátiť do pozície, v ktorej rozlišuje medzi presvedčením a politickou realitou, tak konzistentné pokračovanie je len demisia, komentuje Peter Schutz.
Výnimku si pred referendom vyjednali aj Íri, nebola však súčasťou zmluvy, únia prijala politickú deklaráciu.
Rozhodne česká vláda O podobnú výnimku nemôže Brusel požiadať český prezident, ale len česká vláda. Český premiér Jan Fischer včera pripustil, že vláda sa bude Klausovou podmienkou v pondelok zaoberať. Zopakoval však, že všetky doterajšie analýzy vlády vylúčili prelomenie Benešových dekrétov. Obavy nemá ani Slovensko. „Charta základných práv Európskej únie nepôsobí retroaktívne a bude upravovať právne vzťahy vzniknuté až po termíne vstupu Lisabonskej zmluvy do platnosti,“ uviedlo včera naše ministerstvo zahraničných vecí.
Európa i médiá včera riešili základnú otázku, či by Klausova požiadavka znamenala opätovnú ratifikáciu Lisabonskej zmluvy. Nemenovaný diplomat pre Český rozhlas povedal, že je nepredstaviteľné, aby s tým zvyšné členské štáty súhlasili.
Kaczyński podpíše v sobotu. Slávnostne
Poľský prezident po týždni špekulácií podpíše Lisabonskú zmluvu. Pozval si k tomu hostí.
VARŠAVA, BRATISLAVA. Poľský prezident Lech Kaczynski podpíše Lisabonskú zmluvu. Po týždni špekulácií tak má podľa posledných správ urobiť v sobotu. „Ceremónia podpisu sa uskutoční v sobotu. Budú pri tom zahraniční hostia,“ povedal pre agentúru AFP prezidentov poradca Tomasz Brzezinski.
Do prezidentského paláca má prísť šéf Európskej komisie José Barroso, predseda Európskeho parlamentu Jerzy Buzek a Fredrik Reinfeldt, premiér Švédska, ktoré teraz predsedá Európskej únii.
Poľský prezident podpíše reformnú zmluvu osem dní po druhom írskom referende a po týždni protichodných informácií o termíne podpisu. Pôvodne vyhlasoval, že Lisabon podpíše bezprostredne po írskom referende, ešte v nedeľu jeho poradca povedal, že zmluvu podpíše bez prieťahov. V pondelok nasledovalo vyhlásenie prezidentskej kancelárie, že s podpisom zmluvy sa netreba ponáhľať.
V utorok vyšla správa, že zmluvu podpíše v stredu, ktorú krátko potom prezidentská kancelária dementovala. Vo štvrtok sa ako termín objavila nedeľa, aj to neskôr kancelária prezidenta dementovala.
