OSLO. Agentúra SITA prináša v tejto súvislosti najrozšírenejšie mýty o udeľovaní tohto ocenenia.
Mýtus: Výbor zostavuje zo všetkých kandidátov užší okruh nominantov
Výbor nezverejňuje mená žiadnych kandidátov na cenu a záznamy s ich menami zostávajú zapečatené ďalších 50 rokov.
Mýtus: Kampaň za konkrétneho kandidáta môže presvedčiť výbor, aby tohto človeka nominoval
Kampaň môže mať presne opačný efekt, keďže výbor sa snaží pôsobiť nezávisle od verejného tlaku.
Mýtus: Kandidáti môžu byť nominovaní až do poslednej chvíle
Posledný termín nominácie uplynie osem mesiacov pred vyhlasovaním cien, čo býva každoročne 1. február.
Mýtus: Ktokoľvek môže nominovať osobu alebo skupinu osôb ako kandidáta na Nobelovu cenu
Napriek tomu, že štatút výboru sa v roku 2003 rozšíril, nie je to pravda. Posledných päť rokov môžu byť na cenu nominovaní aj jej bývalí laureáti, bývalí alebo súčasní členovia výboru a ich zamestnanci, členovia národných vlád a parlamentov a dokonca aj sudcovia, ktorí sú v súčasnosti vo funkcii.
Mýtus: Cenu môžu jej laureátovi odobrať
Pre tento prípad v histórii neexistuje precedens.
Mýtus: Cena môže byť udelená aj po smrti
Nobelovu cenu udelili posmrtne len jediný raz - v roku 1961 bývalému generálnemu tajomníkovi OSN Dagovi Hammerskjoldovi po tom, ako prišiel o život pri nehode lietadla v Afrike. Pravidlá v roku 1974 neskôr zmenili tak, aby udeľovanie ceny zosnulým osobám nebolo možné.
