PRAHA. O skúsenostiach s pádom komunizmu pred 20 rokmi a snahe následne neutralizovať pôsobenie komunistických tajných polícií v strednej a východnej Európe diskutovali dva dni v Prahe desiatky delegátov medzinárodnej konferencie nazvanej Dvadsať rokov po. V príspevkoch sa analyzovala vtedajšia situácia, lustračné zákony i snahy o ich obchádzanie.
V tejto súvislosti z úst hlavného organizátora konferencie, predsedu českého Ústavu pre štúdium totalitných režimov (ÚSTR) Pavla Žáčka, zaznelo aj meno bývalého slovenského ministra vnútra Vladimíra Mečiara.
"Príbeh lustračného zákona treba začať 17. novembrom 1989, respektíve reakciou moci na tieto udalosti. Asi po desiatich dňoch, keď moc zložila zbrane, obrazne povedané, začala likvidovať kompromitujúce materiály. Nebola to iba Štátna bezpečnosť, bol to aj aparát komunistickej strany na všetkých úrovniach, armáda, Ľudové milície," konštatoval Žáček.
Materiály zneužívali
"Študentské hnutie sa naivne snažilo obkľučovať - prostredníctvom svojich kolegov, členov hnutia - úradovne politickej polície. Tá počkala, kým študenti o ôsmej večer odídu a následne odvážala likvidovať materiály mimo Prahu, mimo svoje objekty. Občianske fórum tomu žiadnu veľkú pozornosť nevenovalo. Tá pozornosť, skôr pod tlakom verejnosti, prišla neskôr, respektíve pod tlakom mocenského využívania zachovaných materiálov v rámci politického boja," dodal s tým, že materiály ŠtB sa v politike začali využívať krátko po zvolení Václava Havla za prezidenta ČSSR a s príchodom prvého nekomunistického ministra vnútra Richarda Sachera.
"Druhým momentom bolo využívanie týchto materiálov na Slovensku Vladimírom Mečiarom, ministrom vnútra (SR), ktorý atakoval to, čo bolo majetkom federálnych inštitúcií, a začal hrať s niektorými zo zväzkov svojej hry. Ba dokonca dosiahol to, že niektoré záznamy v registračných protokoloch, stránky, boli vytrhnuté vrátane jeho vlastných záznamov," poznamenal vo svojom príspevku riaditeľ českej obdoby slovenského Ústavu pamäti národa.
Záhady ostávajú
Aj 20 rokov od pádu komunistického režimu v Československu zostáva pre bádateľov a historikov mnoho práce, napríklad na digitalizácii archívov. Po dvoch desaťročiach sa však ešte stále nájdu i doposiaľ nezverejnené archívne materiály.
"Nie všetky veci sú známe, napríklad materiály uložené v archíve Poslaneckej snemovne ČR. Ide o záznamy výsluchov a výpovedí pred tzv. Rumlovou a Sacherovou komisiou. Dostali sme možnosť nahliadnuť do týchto materiálov, ktoré nie sú usporiadané, a urobili sme z nich výber a pripravujeme publikáciu, ktorá vyjde k 17. novembru. Bude to akýsi zborník prameňov, v ktorom budú doposiaľ nepublikované výpovede," uviedol pre TASR hovorca ÚSTR Jiří Reichl.
Konferencie sa zúčastnilo aj niekoľko slovenských zástupcov, napríklad riaditeľ Historického ústavu SAV Slavomír Michálek či Tomáš Bezák z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.
"Konferencie tohto typu určite majú svoj zmysel. Najmä ide o výmenu poznatkov, zistení, komunikáciu ľudí, ktorí sa tomu profesijne venujú, a ich kontakt je často obmedzený. Aj preto sa na takýchto konferenciách stretáva komunita ľudí z rôznych štátov, z rôznych oblastí spoločenskovedného bádania," povedal Bezák pre TASR.
