BRATISLAVA. Spoločná misia Európskej únie a Spojených štátov amerických do Bosny a Hercegoviny (BaH) by mala zastaviť negatívny trend vývoja situácie v krajine. Ten je podľa ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka charakterizovaný rastom vnútorného napätia a čoraz menšou funkčnosťou štátu. Misia sa začína vo štvrtok 8. októbra večer a pokračovať by mala podľa potreby aj ďalšie dni.
"Misia vychádza z filozofie, že schopnosť politického vedenia v Bosne a Hercegovine nestačí na to, aby sa tento trend zvrátil. Očakáva sa, že medzinárodné spoločenstvo v súlade s úlohou, ktorú v BaH hralo a má hrať, aktívne vstúpi do toho procesu," uviedol po dnešnom rokovaní vlády pre TASR. Lajčák bude ako bývalý vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva a osobitný predstaviteľ Európskej únie v BaH členom delegácie. Za EÚ povedie misiu švédsky minister zahraničných vecí Carl Bildt, keďže ide o iniciatívu predsedníckej krajiny únie, ktorou je v súčasnosti Švédsko.
Ako ďalej pokračoval, najdôležitejšou úlohou je potreba vyjasnenia kompetencií štátu a entít a dať ich do súladu s ústavou. "Naďalej je platná Daytonská ústava, reálna ústavná prax v Bosne a Hercegovine je iná. Treba zafixovať to, čo sa medzitým zmenilo a zastaviť každodenné nezmyslené hádky o tom, kto je za čo zodpovedný a kto má akú kompetenciu," priblížil šéf slovenskej diplomacie s tým, že treba jasne zadefinovať aj to, kto je zodpovedný za otázky európskej integrácie. "Medzinárodné spoločenstvo musí dať jasne najavo, že nebude tolerovať zneužívanie funkcie štátu a blokádu štátnych inštitúcií. Tento signál Bosna a Hercegovina potrebuje," domnieva sa.
Poukázal na to, že vláda aj parlament v krajine sú do značnej miery paralyzované politickou blokádou. "Ja som na toto upozorňoval už dlhšie, preto vítam túto misiu a vnímam ju ako jedinú možnosť zvrátiť tento negatívny trend," poznamenal Lajčák. Na otázku, či tu medzinárodné spoločenstvo nezanedbalo svoju úlohu, reagoval, že záujem k tejto problematike v poslednom období ochabol kvôli presmerovaniu pozornosti na Kosovo. "Medzinárodné spoločenstvo nemôže ujsť pred svojou vlastnou zodpovednosťou v Bosne a Hercegovine," dodal.
BaH je od skončenia vojny Daytonskou mierovou dohodou z roku 1995 rozdelená na dve entity, moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny (FBaH) a Republiku srbskú (RS). Spojené sú centrálnymi inštitúciami. Vývoj v krajine je v poslednom období poznačený vnútorným napätím. Bosnianskosrbský premiér Milorad Dodik v uplynulých dňoch opakovane spochybnil úlohu vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva Valentina Inzka. Pohrozil dokonca referendom a stiahnutím predstaviteľov RS zo spoločných inštitúcií v prípade, že zákony navrhnuté Inzkom budú v rozpore so záujmami srbskej entity.
