Belehrad 4. apríla (TASR) - Juhoslovanský prezident Vojislav Koštunica dnes vyhlásil, že zväzový parlament môže "v najbližších dňoch" schváliť zákon o spolupráci s haagskym tribunálom OSN.
"Myslím, že smerujeme k riešeniu na základe zákona na zväzovej úrovni a že bude prijaté v najbližších dňoch, keďže zodpovednosť (za budúcnosť krajiny) je veľmi veľká," vyhlásil Koštunica na tlačovej konferencii v Belehrade.
"Ak bude politická vôľa, túto otázku možno vyriešiť v priebehu dvoch dní," dodal Koštunica s tým, že juhoslovanský parlament sa má zísť 10. apríla, pričom otázku spolupráce s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) môže zaradiť na program rokovania.
Na otázku, či zákon o spolupráci s ICTY umožní vydávanie obžalovaných osôb, ktoré sa nachádzajú na území Juhoslávie, Koštunica - známy svojimi ostrými výhradami voči haagskemu tribunálu - odpovedal, že "momentálne je väčšia šanca, že zákon v tomto zmysle bude prijatý".
Koštunica dodal, že v súvislosti s otázkou spolupráce s ICTY nik priamo nepohrozil uvalením sankcií proti Belehradu a dodal, že je dôležité, aby si verejnosť túto skutočnosť uvedomila. "Problémom je, že mnohí miestni (srbskí)politici prehnali svoje reakcie v snahe byť väčšími Američanmi ako samotní Američania," povedal Koštunica a vyjadril nádej, že medzinárodné spoločenstvo nezastaví svoju finančnú pomoc Belehradu. Prezident dodal, že podľa jeho názoru neexistujú žiadne náznaky, že USA sa budú aktívne pokúšať presvedčiť iné krajiny, aby sa k nim pripojili a finančnú pomoc zablokovali.
Srbský premiér Zoran Djindjič krátko predtým vyhlásil, že odpoveď na otázku, či juhoslovanský parlament prijme zákon o spolupráci s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY), bude známa o niekoľko dní.
Djindjič, citovaný agentúrou FoNet povedal, že na vyjasnenie situácie budú potrebné dva alebo tri dni. "Myslím, že je to vec politického rozhodnutia - chceme sa ďalej izolovať, alebo sa vrátiť k procesu integrácie. Izolácia je najhoršie riešenie," vyhlásil srbský premiér.
K vyhláseniu politických lídrov došlo v čase zvýšených očakávaní na zatknutie ďalších osôb obžalovaných ICTY z vojnových zločinov.
Srbská vládna koalícia Demokratická opozícia Srbska (DOS) a jej partner vo federálnom parlamente, čiernohorská Socialistická ľudová strana (SNP), sa minulý rok nedohodli na schválení zákona, ktorý by umožnil vydávanie juhoslovanských občanov do Haagu.
Nové kolo rokovaní juhoslovanské vládne subjekty začali po tom, čo v USA v pondelok prerušili poskytovanie bilaterálnej pomoci a pohrozili uvalením širších sankcií voči Belehradu, keďže tamojšie úrady do stanoveného termínu 31. marca nepodnikli uspokojivé kroky k smerom k spolupráci s ICTY.
Predstavitelia v Haagu hovoria o 16 obžalovaných Juhoslovanoch. Doteraz pred tribunál prestúpili traja. Bývalý prezident Slobodan Miloševič bol vydaný v júni 2001 a dvaja vysokopostavený dôstojníci juhoslovanskej armády - Pavle Strugar a Miodrag Jokič - sa vzdali po tom, čo minulý rok zverejnili proti nim vznesené žaloby v súvislosti s ostreľovaním chorvátskeho mesta Dubrovník.
Tribunál spolu s Miloševičom v máji 1999 zo zločinov spáchaných v Kosove obžaloval ďalších štyroch predstaviteľov jeho režimu, vrátane úradujúceho srbského prezidenta Milana Milutinoviča.
Ďalší traja obvinení z kosovskej žaloby sú považovaní za hlavných kandidátov na vydanie do Haagu: bývalý federálny vicepremiér Nikola Šainovič, šéf generálneho štábu z čias kosovského konfliktu Dragoljub Ojdanič a vtedajší srbský minister vnútra Vlajko Stojiljkovič.
Na slobode zostáva aj takzvaná "vukovarská trojka" armádnych dôstojníkov obvinená zo zodpovednosti za zmasakrovanie 261 osôb v chorvátskom meste Vukovar počas bojov v roku 1991 - Miroslav Radič, Mile Mrkšič a Veselin Sljivančanin.
