Šéfredaktor talianskeho denníka La Repubblica EZIO MAURO rozpráva o pozadí.
Po afére Silvia Berlusconiho s mladými dievčatami v jeho vile deň čo deň uverejňujete desať chúlostivých otázok, na ktoré taliansky premiér odmieta odpovedať. Prečo sú pre vás také dôležité?
„Lebo sme vo vysvetleniach premiéra k tejto udalosti našli určité rozpory a zdá sa, že i lži. On ich odmietol vysvetliť. Kde sú vo verejnom a politickom živote rozpory, tam sa otvára prirodzený a povinný priestor pre novinára."
I predtým vás Berlusconi ignoroval?
„Na tlačových konferenciách odpovedal, ale dovtedy sa nestalo nič také silné ako v máji. Premiérova manželka Veronica Lario, prvá dáma Talianska, pre agentúru Ansa vtedy uviedla: Môj manžel robí smetiskovú politiku, sľubuje poslanecké posty mladiciam. To nie je súkromie, ale politické oznámenie. Jeho manželka nám v rozhovore opísala, že Berlusconi navštevuje neplnoleté dievčatá a robí to preto, že je chorý. I to, že požiadala doktora, aby mu pomohol."
Myslíte, že preto padne?
„Mojím každodenným cieľom je, aby zajtra vyšli solídne noviny. Ako dopadne tento príbeh, neviem. Berlusconi si za to môže sám. Prečo nedokáže povedať pravdu? Čo ho núti klamať? V skutočnosti už odpovede máme. Tou prvou je mlčanie. Druhou sú lži."
Nie je Taliansko, krajina cisára Nerona i paparazzov, zvyknutá na osobné výstrelky politikov?
„Za našej prvej republiky, čiže zhruba do 90. rokov, bolo súkromie politikov tabu. Berlusconi, talentovaný podnikateľ bez politických návykov, rozbil múr medzi tým, čo je verejné a čo súkromné. Vydal knihu o svojom živote s rodinnými fotkami. Jeho životopis je jeho ideológiou, programom. Je obeťou vlastného prístupu."
Čakali ste, že vám bude horúco, keď uverejníte otázky?
„Strach nebol na mieste. Správali sme sa, akoby Taliansko bolo normálnou krajinou, v ktorej je možné kritizovať vládu a moc a aj na ňu útočiť, keď vznikne pocit, že niečo tají."
Taliansko nie je „normálnou" krajinou?
„Objavujú sa signály nenormálnosti. Premiér nadáva novinárom do zločincov. Podnikateľom kladie na srdce, aby neinzerovali v novinách, ktoré píšu o kríze. Talianov vyzýva, nech nečítajú, že správne informácie nájdu v televízii. A tú kontroluje. I to, že našich desať otázok žaluje na súde za urážku na cti, je prvý prípad, o ktorom viem v slobodnej krajine. Politický líder sa tak veľmi bojí otázok, že ich dáva na súd, aby sudca umlčal novinárov. Nehovoriac o tom, že už môže za odchod dvoch šéfredaktorov. Vymenil šéfa denníka Il Giornale, ktorý patrí jeho rodine, lebo mu nešiel po ruke. Odmietal špehovať v posteliach konkurenčných šéfredaktorov. Priznal, že to sa po ňom chcelo. A to sa dialo. Magazín Panorama patriaci Berlusconiho bratovi vydal rok starú správu o homosexualite šéfredaktora kresťanského denníka L´Avvenire. Išlo o anonymnú správu písanú rečou tajných služieb a jej nové uverejnenie nemalo žiadny dôvod. Ten šéf odstúpil a Berlusconi vyslal cirkvi správu, aby sa nepokúšala hodnotiť jeho správanie. O týždeň iný jeho denník uverejnil sexuálny škandál politika Gianfranca Finiho, ktorý je jeho spojencom, ale aj on mal výhrady. Skúste mať iný názor. Zastrašuje, chce umlčať. To je znepokojujúce. Kto bude ďalší na rade?"
Nehovoríte o sebe. Ako ste prežívali obvinenie, že ste sa vyhli z platenia daní pri kúpe domu?
„To je hlúposť, ktorú na mňa vytiahol i pred časom. Keď som kupoval dom, menil sa zákon a ja som platil podľa starého. S novým by som ešte ušetril! Čiže som zaplatil viac. Nepoznám nikoho, kto by používal desatinu metód, čo Berlusconi. Ani Richard Nixon počas aféry Watergate, braný za najväčšieho nepriateľa tlače. Nikto nevlastnil toľko médií a nemohol ich používať. Zahraniční čitatelia vedia o všetkom viac než Taliani, ktorí sledujú iba televíziu."
Komu patrí La Repubblica?
„Carlovi de Benedettimu, bývalému šéfovi Fiatu, ktorý má holding CIR a patrí mu týždenník L 'Espresso."
Môže on predstavovať pre Berlusconiho opozíciu?
„Kdeže, naši podnikatelia podliehajú moci, orientujú sa na zisk a nemajú páky na politikov, keď idú veci čudným smerom."
Toľko afér a Berlusconi je stále populárny. Kto ho volí?
„Taliani. Taliani unavení politikmi po akcii „čisté ruky" chceli niekoho nového, neušpineného. A Berlusconi im predal svoj úspešný podnikateľský príbeh a nahovoril, že osobný úspech sa môže stať úspechom národným. Mnohí tomu veria. Lenže porcelánový príklop, ktorým zakryl Taliansko, puká. Rastú rozpory medzi Berlusconim a cirkvou, medzi ním a politickým spojencom či európskymi denníkmi, ktoré farebne opisujú jeho aféry."
Autor: Kateřina Koubová, MF Dnes
