PRAHA. Rozhodnutie Ústavného súdu ČR, ktorý dnes odmietol ústavnú sťažnosť skupiny senátorov na novelu rokovacích poriadkov Senátu a Poslaneckej snemovne, premiér ČR Jan Fischer privítal. Podľa hovorcu vlády Romana Proroka to umožní dokončiť proces ratifikácie Lisabonskej zmluvy.
V minulosti ODS premiéra Mirka Topolánka trvala na novele rokovacích poriadkov, ktorá zaviedla princíp tzv. viazaného mandátu. Ten znamená, že v budúcnosti vláda nebude môcť prevádzať na Brusel niektoré ďalšie kompetencie automaticky aj keď by jej to Lisabonská zmluva umožnila. Vláda bude potrebovať súhlas českého parlamentu.
Skupina senátorov, najmä z ODS, však na ústavnom súde napadla niektoré ustanovenia novely. Senátorom, ktorí sú odporcami Lisabonskej zmluvy, vadí napríklad aj to, že vláde bude stačiť iba väčšinový súhlas komôr. Senátori by chceli, aby to bol súhlas ústavnej väčšiny v oboch komorách.
Argumenty senátorov zmietli zo stola
Je mi ľúto, že ústavný súd nenašiel spôsob, aby prejavil záujem o ústavnosť v ČR, reagoval na verdikt súdu senátor Jiří Oberfalzer. Je neformálnym lídrom skupiny, ktorá podala ústavnú sťažnosť na novelu rokovacích poriadkov a neskôr aj na údajný nesúlad Lisabonskej zmluvy s českou ústavou.
Ústavný súd totiž argumenty senátorov neuznal a naznačil, že sťažnosť nebola vypracovaná kvalitne. Argumenty uvedené v sťažnosti podľa súdu nemali ústavnoprávnu váhu.
Verdikt súdu dnes v Prahe privítal okrem premiéra Fischera aj minister jeho vlády Štefan Füle, ktorý má na starosti agendu EÚ, ale aj predseda KDU-ČSL Cyril Svoboda a zahranično-politický expert ČSSD Lubomír Zaorálek.
Kým Svoboda pripomenul, že návrh senátorov bol iba obštrukciou, Zaorálek poznamenal, že argumenty, ktoré teraz ústavný súd odmietol, sú aj súčasťou sťažnosti na nesúlad Lisabonskej zmluvy s českou ústavou.
Čaká sa už len na Klausa
Lisabonská zmluva v ČR čaká už len na podpis prezidenta Václava Klausa. Ten s podpisom najprv mesiace vyčkával na podanie sťažnosti skupinou senátorov, a teraz opakuje, že kým o zmluve nerozhodne ústavný súd, nemôže konať. Ústavný súd zvolá prvé verejné pojednávanie k Lisabonskej zmluve možno už na konci októbra, ale konečný verdikt vynesie možno až o niekoľko mesiacov. Žiadnu lehotu totiž nemá.
V Česku sa však špekuluje aj o tom, že prezident môže odmietnuť podpísať Lisabonskú zmluvu aj v prípade, ak ústavný súd nedá sťažovateľom za pravdu a nesúlad medzi zmluvou a ústavou nepotvrdí. Česká ústava je v tomto smere nedokonalá, pretože iba konštatuje, že prezident zmluvy ratifikuje, ale nestanovuje mu žiaden časový rámec.
Za to, aby Václav Klaus ignoroval súhlas oboch komôr českého parlamentu, a ratifikáciu zablokoval, sa prihovára aj jeho hlavný politický poradca, tajomník Ladislav Jakl. Uviedol to v rozhovore pred niekoľkými dňami. Tento postup prezidenta by v Česku pravdepodobne posilnil snahy o dočasné či trvalé zbavenie prezidenta funkcie. Podľa niektorých právnikov a členov parlamentu to umožňuje už aj dnes platná ústava. Podľa iných by však bola potrebná novela ústavy.
Prezident Václav Klaus sa vymyká oficiálnej zahraničnej politike českej vlády nielen v otázke Lisabonskej zmluvy a postoja k EÚ, ale aj v otázkach východnej politiky a v hodnotení existencie a príčin globálneho otepľovania. Klaus, na rozdiel od svojho predchodcu Václava Havla, sa za viac ako šesť rokov vo funkcii ešte ani raz nedočkal oficiálneho pozvania do Bieleho domu.
