BELEHRAD. Dnes uplynie deväť rokov od masových demonštrácií v srbskom hlavnom meste Belehrad, ktorými sa skončila vláda prezidenta Slobodana Miloševiča.
Po viacdňových protestoch a štrajku v celom Srbsku kvôli neuznaniu výsledkov prezidentských volieb došlo 5. októbra 2000 k centrálnym demonštráciám v Belehrade. Na výzvu vtedajšej Demokratickej opozície Srbska (DOS) sa tam zišli státisíce ľudí.
Opozícia požiadala Miloševiča, aby vo štvrtok 5. októbra do 15.30 h uznal vôľu národa vyjadrenú vo federálnych, prezidentských aj miestnych voľbách z 24. septembra 2000.
Vtedajší prezidentský kandidát DOS Vojislav Koštunica zároveň vyzval Miloševiča, aby priznal porážku v prvom kole prezidentských volieb, a poukázal pritom na riziko vypuknutia nepokojov v Srbsku.
Stúpenci opozície sa zhromažďovali pred sídlom juhoslovanského parlamentu a niekoľkým z nich sa podarilo cez okno dostať do budovy Skupštiny. Demonštrantov rozohnala polícia až veľkým množstvom slzotvorného plynu.
Okolo 16.00 h vstúpilo do budovy parlamentu už niekoľko desiatok občanov. Polícia, ktorá sídlo Skupštiny strážila, sa stiahla. Z ľavého krídla budovy sa valil hustý čierny dym a skoro všetky okná boli rozbité. Demonštranti zdemolovali niekoľko policajných vozidiel na Kosovskej ulici za sídlom Skupštiny. Z ulíc sa ozývala aj streľba.
Približne o 17.00 h požiadal šéf belehradskej polície o rozhovor s lídrami opozície. O hodinu neskôr policajti z jednej z belehradských staníc zložili zbrane a pridali sa k demonštrantom. Pravidelný program štátnej televízie RTS prerušili po tom, čo jej sídlo zapálili demonštranti.
Novozvolený prezident vtedajšej Juhoslovanskej zväzovej republiky (JZR) Koštunica sa podvečer prihovoril demonštrantom z terasy sídla mestského parlamentu Belehradu a následne aj prostredníctvom RTS. Vo večerných hodinách prebehlo aj konštitutívne zasadanie mestského parlamentu v Belehrade.
Státisíce ľudí zostalo v uliciach celú noc. Oslavovali víťazstvo, zároveň sa však obávali možnej intervencie armády a ďalších bezpečnostných zložiek bývalého režimu. K tej však už nedošlo.
Počas demonštrácií utrpelo zranenia 65 ľudí. Zahynula aktivistka Demokratickej strany Srbska (DSS) Jasmina Jovanovičová, ktorá spadla pod kolesá kamiónu. Ďalší demonštrant podľahol následkom srdcového infarktu. Predsedom novej vlády sa stal prvý demokratický premiér Srbska od roku 1945 Zoran Djindjič.
Slobodana Miloševiča v apríli 2001 zadržali pre finančné podvody a o dva mesiace neskôr vydali haagskemu tribunálu, kde čelil obvineniam z genocídy, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. Zomrel pred ukončením svojho procesu 11. marca 2006 vo svojej cele na zlyhanie srdca.
