DUBLIN, PRAHA, BRATISLAVA. Nálepka problémový člen v Európskej únii už nepatrí Írsku a Česko to vie. „Bude to smršť, akou sme ešte neprešli,“ povedal serveru Aktuálně.cz český minister európskych záležitostí Štefan Füle.
„Až dosiaľ sa všetci zaujímali o to, čo sa deje v Írsku, teraz budú všetky kamery upreté na nás,“ posťažoval si Füle s tým, že takú kĺzačku bez konca v kariére ešte nezažil.
Írov presvedčila kríza
Český minister hovoril o ratifikácii Lisabonskej zmluvy. Zásadný úniový dokument totiž v piatkovom referende schválili Íri a po sľube poľského prezidenta, že podpíše aj on, sa tak ratifikácia zasekla v Prahe.
Po tom, ako Íri zmluvu vlani v júni presvedčivou väčšinou odmietli, ju v piatok ešte presvedčivejšou väčšinou prijali. Za Lisabon v Írsku hlasovali dve tretiny zúčastnených voličov.
- Európski politici dostali, po čom túžili. A prišli o výhovorku, komentuje Peter Schutz.
- O výchovnej lekcii pre bruselskú byrokraciu píše Peter Morvay.
Zmena názoru obyvateľov ostrovnej krajiny sa pripisuje najmä ekonomickej kríze. V zlých časoch nechceli zostať v Európe izolovaní. „Íri prehovorili. Európe povedali zvučné áno,“ pochvaľoval si výsledok referenda z Bruselu šéf eurokomisie José Manuel Barroso.
Výsledok druhého írskeho referenda oslavovali v Dubline zástancovia zmluvy.
„Dnes je dobrý deň pre Európu,“ zablahoželal Írom švédsky premiér Fredrik Reinfeldt, ktorého krajina práve únii šéfuje.
Po írskom áno tak zostali už len dve krajiny, ktoré musia zmluvu schváliť, aby začala platiť. Poľský prezident Lech Kaczyński ľúbil podpis pripojiť dnes alebo zajtra. Poslednou prekážkou reformám únie sa tak stalo Česko.
A únia nechce nechať nič na náhodu.
To pripomenul už cez víkend švédsky premiér. „Teraz bude predsedníctvo aktívne, aby sa prešla celá cesta,“ varoval Reinfeldt.
K Švédom na koberček do Bruselu ide český premiér Jan Fischer už v stredu. Vo štvrtok ide zase do Prahy sondovať švédska ministerka pre Európu Cecilia Malströmová. Český premiér Fischer úniu uistil, že do decembra bude zmluva ratifikovaná.
V Česku fanúšikovia prezidenta Klausa protestovali proti tlaku únie, aby Lisabon konečne podpísal aj on.
Problém je však v tom, že na ňom nezáleží. V Česku zmluvu schválila vláda aj parlament, chýba podpis prezidenta. A ten vôbec nie je istý.
Euroskeptik Václav Klaus totiž musí podľa ústavy počkať na opätovný verdikt českého ústavného súdu, ktorý by mal prísť v decembri. A až potom sa rozhodne, či svoj podpis pripojí.
Referendum ako futbal
Klaus cez víkend druhé írske referendum prirovnal k futbalovému zápasu medzi Českom a Slovenskom, ktorého výsledok sa mu nepáči a chcel by ho zmeniť. Čo sa však nepáči európskym lídrom, je Klausov postoj.
Na Prahu sa podľa ich slov pripravuje rozsiahla diplomatická ofenzíva. „Žiadne oficiálne alebo priame nástroje únia na Česko nemá. Čo však má, je obrovský potenciál politického tlaku,“ upozorňuje analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Vladimír Bilčík.
Lídri sa boja, že ak Klaus zmluvu nepodpíše, na jar ju potopia Briti. Vo voľbách, ktoré sa musia konať do júna, totiž zrejme zvíťazia konzervatívci, ktorí chcú o eurozmluve referendum.
Ako tlak na Česko vyzerá, ukážu najbližšie dni.
Šéf eurokomisie José Manuel Barroso oslavoval.
Mikolášik sa slovenskému nadšeniu čuduje
BRATISLAVA. Prezident Klaus ešte môže zahrať s Lisabonskou zmluvou divadlo, no napokon dokument nezastaví, myslí si poslanec SMK a bývalý štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí József Berényi.
Slovensko oficiálne výsledok írskeho referenda privítalo, spravil tak aj premiér Robert Fico.
Jedným z mála euroskeptikov je europoslanec KDH Miroslav Mikolášik. „Čudujem sa slovenskému ministrovi zahraničia, že privítal výsledok referenda, pretože nebude mať vplyv na formovanie zahraničnej politiky. Bude ju formulovať eurokomisár po rozhodnutí väčšiny,“ povedal Mikolášik.
tasr, sita
Čo zmení Lisabon
Lisabonská zmluva reformuje inštitúcie Európskej únie. S ňou by mala fungovať efektívnejšie a navonok pôsobiť jednotnejšie.
Namiesto polročných rotujúcich predsedníctiev bude mať únia prezidenta. S dvaapolročným mandátom bude šéfovať Európskej rade.
Únia získa aj akéhosi ministra zahraničia. Jeho funkcia vznikne zlúčením postu eurokomisára pre vonkajšie vzťahy a vysokého predstaviteľa pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku.
Počet poslancov priamo voleného Európskeho parlamentu sa zníži na najviac 751. S ďalším rozširovaním únie v budúcnosti o niekoľkých europoslancov pravdepodobne príde aj Slovensko.
Po roku 2014 budú ministri z členských štátov môcť hlasovať kvalifikovanou väčšinou. To znamená, že aby niečo prešlo, bude musieť súhlasiť aspoň 55 % štátov, ktoré prestavujú najmenej 65 percent obyvateľov únie.
Počet oblastí, v ktorých sa bude rozhodovať kvalifikovanou väčšinou, sa rozšíri. To má zvýšiť efektivitu únie. Výnimka však bude platiť pre zahraničnú politiku, dane, sociálnu politiku a pre zmeny úniových zmlúv.
Zavádza sa princíp obojstrannej flexibility. Štáty môžu prenášať právomoci Bruselu a ten späť na ne.
Právomoci Európskeho súdneho dvora aj Európskeho parlamentu sa posilnia.
Pri hodnotení zákonov únie sa posilnia práva národných parlamentov (u nás NR SR).
Ktorýkoľvek štát bude môcť vystúpiť z únie.
Zavádza sa Charta základných práv. Briti a Poliaci z nej majú výnimku.
Počet eurokomisárov sa nezníži. Lisabon ho mal znížiť po roku 2014, no na žiadosť Írska si každá krajina ponechá svojho eurokomisára
čtk, Pavol Szalai
Lisabon začal vznikať pred deviatimi rokmi
Slovensko schválilo reformnú zmluvu únie vlani v apríli.
BRATISLAVA. Schválením Lisabonskej zmluvy v druhom írskom referende sa Európska únia blíži ku koncu cesty, na ktorú sa vydala v roku 2000.
Hoci vyjednávania o reforme inštitúcií únie sa začali až v roku 2001, jedným z impulzov bol prejav nemeckého ministra zahraničia Joschku Fischera. Ten v roku 2000 Európu vyzval, aby sa zamyslela, kam chce smerovať. Za žiaduci označil vývoj smerom k čo najužšej spolupráci – k federácii.
Vznikla európska ústava, ktorá išla týmto smerom. Netrvalo však dlho a skrachovala. V referendách v roku 2005 ju odmietli najprv Francúzi a hneď nato Holanďania.
Lídri teda navrhli Lisabon. Zmluva, ktorú podpísali v decembri 2008, sa však odlišuje najmä vyškrtnutím symbolov – európskej vlajky a hymny.
Ratifikácia tak išla odznova, Lisabon vlani v apríli bez širšej diskusie schválil aj slovenský parlament.
Nové stop reformám v únii dalo svojím prvým referendom vlani v júni Írsko. Dublinský blok je teraz preč a poslednou prekážkou je Praha.
Nielen so začiatkom, ale i s koncom strastiplnej reformy únie je tak spojený Fischer. Posledný krok k Lisabonu leží na pleciach premiéra Jana Fischera.
Pavol Szalai
S opakovaním referenda sa naposledy musel vysporiadať írsky premiér Brian Cowen.
Opakovanie referenda je starý trik
Dôležitú európsku zmluvu v Írsku zachraňovali na dvakrát, už aj vtedy, keď sa rozhodovalo o dokumente z Nice, ktorý zaručil rozšírenie aj o Slovensko.
DUBLIN, PRAHA. Ak to nejde na prvýkrát, pôjde to na druhýkrát. To je doteraz úspešná taktika v referendách, ktoré odmietli pri hlasovaniach o základných dokumentoch voliči v európskych krajinách už neraz.
Už pred sedemnástimi rokmi povedali svoje NIE Dáni, ktorí odmietli vtedy novú maastrichtskú zmluvu. Ich odmietnutie vtedy zrýchlilo hlasovanie v ostatných členských štátoch, čím sa mal vyvinúť tlak na to, aby Dáni v reparáte zmenili postoj.
Summit Európskej únie navyše výsledok druhého dánskeho referenda poistil výnimkami zo zmluvy,napríklad aj z projektu spoločnej meny a obrany.
Takáto taktika zabrala a v máji 1993 sa pre zmluvu vyslovilo už 57 percent Dánov.
Problémy už tradične robia Íri. Odmietli aj zmluvu z Nice, podľa ktorej únia funguje teraz. Spravili tak v referende v roku 2001, ľudia na ostrovoch sa vtedy obávali predovšetkým chystaného veľkého rozšírenia únie.
Pred druhým referendom sa írski politici vrhli do veľkej kampane, takže v októbri 2002 zmluvu z Nice podporilo až 63 percent.
Pre Slovensko i ďalšie nové štáty to bolo dôležité rozhodnutie, bez ktorého by sa únia nemohla ďalej rozširovať.
K vstupu do únie sa negatívne vyjadrili Švajčiari (v marci 2001) a dvakrát Nóri (1972 a 1994).
Výnimočné je referendum z roku 1982, keď si obyvatelia Grónska odhlasovali vystúpenie z Európskeho spoločenstva, kam vstúpili ako súčasť Dánska v roku 1973.
čtk
