DUBLIN, BRATISLAVA. Bude mať Európska únia už o rok svojho prezidenta a ministra zahraničia? Alebo sa jej integrácia a rozširovanie spomalia?
O osude 27členného bloku štátov v piatok rozhodoval len jeden z nich – Írsko. Jeho tri milióny voličov mohlo v piatok hlasovať o Lisabonskej zmluve. Ako jediná krajina v Európe vyslovila verdikt o zásadnom dokumente únie v referende. Výsledok sa očakáva v sobotu popoludní.
Írska križovatka
Ak Íri povedia Lisabonu ÁNO:
Podpíše sa pod neho aj poľský prezident Lech Kaczyński. Chýbať bude už len podpis českého lídra Václava Klausa, ktorý sa rozhodne až po verdikte ústavného súdu v Brne. Ak Íri povedia NIE:
Kaczyński aj Klaus sa k zmluve zachovajú rovnako. Konzervatívci, ktorí sa v Británii zrejme dostanú k moci, o nej vypíšu referendum. V tom by ju Briti pravdepodobne odmietli.
Lisabon, ako sa eurozmluve zjednodušene hovorí, má zefektívniť chod únie a uľahčiť jej ďalšie rozširovanie. Ak by ho Íri na druhý raz odmietli, definitívne sa odoberie do histórie.
V opačnom prípade sa ratifikácia zmluvy pravdepodobne zavŕši úspešne.
Nervózni lídri
Brusel si snažil Írov nakloniť do poslednej chvíle. „Piatok je dôležitý deň pre Írsko a celú Európsku úniu,“ vyhlásil šéf europarlamentu Jerzy Buzek. „Dúfam, že írsky ľud bude voliť vo vysokom počte,“ dodal. Prvé hodiny po otvorení volebných miestností hovorili o opaku.
Švédsky premiér Fredrick Reinfeldt, ktorého krajina práve šéfuje únii, pripomenul, že odkedy Íri vlani odmietli zmluvu, únia im v mnohom ustúpila. Po júnovom referende, v ktorom Íri Lisabon potopili pomerom 53,4 ku 46,6 percenta hlasov, sa napríklad dohodlo, že eurokomisára si ponechá každá krajina. „To je dôležité aj pre mňa, pochádzam z malého štátu,“ povedal Reinfeldt.
Napriek uisteniam vlády aj Bruselu, bol výsledok neistý. Nerozhodnutých bolo skoro dvadsať percent.
Z jednej na dve rýchlosti?
O možnosti, že Íri opätovne povedia nie, sa európski lídri oficiálne odmietajú baviť. Podľa analytikov žiadny plán B neexistuje. O tom, ako ďalej, však podľa portálu EurActiv.com neverejne diskutovali lídri štátov koncom septembra.
„Ak Lisabon v Írsku neprejde, európska spolupráca sa zmení na dvojrýchlostnú,“ predpovedá Philip O'Connell z írskeho Inštitútu pre ekonomický a sociálny výskum. To by znamenalo, že únia sa rozdelí na dve skupiny štátov, z ktorých len jedna bude pokračovať v zbližovaní ekonomík a v užšej politickej spolupráci. „Íri by sa ocitli v tej voľnejšej skupine,“ dodáva O'Connell.
Analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Vladimír Bilčík nesúhlasí. „Scenár dvojrýchlostnej únie je už realitou,“ hovorí Bilčík. Napríklad Švédsko sa zaviazalo prijať spoločnú menu euro, svoj záväzok však už roky obchádza.
Aj Schengen vznikol mimo zmlúv
Európski štátnici tiež argumentujú, že koniec Lisabonu by zastavil ďalšie rozširovanie únie. „Samozrejme, že by sa mohla rozširovať, ale skomplikuje sa to,“ hovorí na to Bilčík.
Bez Lisabonu by neskončili ani ďalšie projekty únie. Napríklad európska diplomacia, ktorú má priniesť eurozmluva, môže vzniknúť na základe dohody vlád. Mala by však slabší mandát.
Podobne by to fungovalo aj v iných prípadoch. „Aj euro európsky menový systém a Schengen vznikli mimo zmluvného základu, dostali sa doň až neskôr,“ dodáva Bilčík.
Akokoľvek teda írske referendum dopadne, pre úniu to tragédia nebude. Úplne inak je na tom nepopulárny írsky premiér Brian Cowen, ktorého Íri obviňujú, že hospodársku krízu nezvláda. „Ak neprejde, stiahne ho to ešte nižšie,“ hovorí O'Connell. Niektorí tvrdia, že až k odstúpeniu.
