PEKING, BRATISLAVA. Prvý október je v Pekingu vždy slnečný. Ten včerajší nesmel pokaziť ani mráčik. Čínske stíhačky už pár dní vopred usilovne práškovali mračná iodidom strieborným, aby sa vypršali ešte pred hlavným mestom.
Monstróznej vojenskej paráde na námestí Tien-an-men nemohlo nič zabrániť. „Len niekoľko krajín sveta vie v takejto miere ovplyvniť počasie," povedaj letecký meteorológ Cchuej Lien-čching agentúre Reuters.
Chu vyzdvihol progres
Šesťdesiat rokov po tom, ako Mao Ce-tung na rovnakom námestí vyhlásil Čínsku ľudovú republiku, zdravil včera cez strechu svojej limuzíny jeho nástupca Chu Ťin-tchao desaťtisíce nastúpených vojakov.
„Zdravím vás, súdruhovia," kričal Chu oblečený v čiernej Maovej tunike. „Zdravíme vás, veliteľ," znela unisono ich odpoveď. „Dnes socialistická Čína uháňa k modernizácii," povedal Chu v osemminútovom prejave z tribúny, z ktorej so spolustraníkmi sledoval celú prehliadku.
Desaťtisíce vojakov v precízne nacvičených choreografiách defilovalo námestím spolu s alegorickými vozmi, študentami a vybranými pracovníkmi.
Tisíce detí, ktoré mesiace nacvičovali svoje vystúpenie, spali deň pred oslavami na námestí Nebeského pokoja.
V sprievode boli aj cudzinci
Oproti kreatívnemu otváraciemu ceremoniálu vlaňajšej olympiády sa celá prehliadka niesla v retroštýle a pripomínala skôr parády susednej zaostalej Severnej Kórey ako šou modernej veľmoci.
Tisícky študentov s farebnými štvorcami nad hlavami, z ktorých vytvárali obrovské slogany typu Socializmus je dobrý, vyzerali ako vystrihnuté z 50. rokov minulého storočia.
Medzi vybranými šťastlivcami, ktorí si mohli na námestí zapochodovať, boli prvýkrát v histórii aj cudzinci. Väčšina z nich boli zahraniční študenti v Pekingu či obchodníci, ktorí tam šéfujú svojím firmám.
„Doteraz som bol len v hľadisku, teraz som bol toho súčasťou. Taká šanca je raz za život," povedal agentúre Sin-chua jeden zo 181 cudzincov v sprievode, Brit Michael Crook.
Predstavili nové rakety
Číňanom, ktorí celú parádu sledovali v televízii, prvýkrát od roku 1999 vláda ukázala najnovšie zbrane armády. Nechýbali medzi nimi medzikontinentálne balistické strely typu Tuong-feng 31A schopné niesť jadrové hlavice a doletieť až k brehom Ameriky.
Okrem tankov sa najznámejšou pekinskou triedou prehnali aj mobilné odpaľovacie zariadenia, čínske bojové stíhačky či obrnené transportéry s protitankovými strelami.
Čína sa snažila po nepokojoch v Tibete a ujgurskej provincii Sin-ťiang prezentovať aj národnú jednotu. „Len sa pozrite na všetky naše etnické skupiny, ako sa spoločne držia za ruky a tancujú," hovoril komentátor štátnej rozhlasovej stanice China Radio international, keď námestím prechádzal jeden zo šesťdesiatich alegorických vozov určený etnikám.
Pri prechode alegorického vozu s názvom demokracia však radšej vypli v štátnej televízii anglický komentár.Chvály o tom, ako je právo v Číne efektívne využívané by asi boli pre zahraničného diváka už príliš ťažkým sústom.