PEKING, BRATISLAVA. Keď komunisti v roku 1949 hlásili v Číne vznik ľudovej republiky, mať v domácnosti šijací stroj či bicykel sa považovalo za luxus. Nič na tom nezmenilo ani 27 rokov vlády Maa Ce-tunga.
Politický teror a čistky ekonomike nepriali. Preto keď si Ťia Čchiou-fang, žijúca v Pekingu, kúpila v 70. rokoch šijací stroj, patrila k tým šťastnejším.
„Teraz má takmer každá domácnosť telefón, televízor, chladničku a práčku," povedala Ťia pre portál Voice of America. Luxusom je dnes mať auto.
Jej syn Čchi Jung-li si kúpil už tretie. Kým v roku 1992 si auto mohlo dovoliť len asi milión Číňanov, v roku 2009 je v krajine evidovaných 41 miliónov áut.
Moc režimu a sila Číny je zvnútra labilnejšia, než sa zvonka zdá. Komentár Petra Morvaya: Čina, vystrašený kolos
;)
Maov sen Čína nenaplnila
Čína má pri 60. výročí založenia štátu určite viacero dôvodov na oslavu. Kedysi zbedačená krajina je dnes treťou najsilnejšou ekonomikou, inovátorom na poli vedy a technológie, má najväčšiu armádu a stala sa aj silným globálnym hráčom vo svete medzinárodnej politiky.
Keby vstal Mao z hrobu, určite by ho to potešilo, aj keby asi veľmi nejasal nad tým, kam dotiahli jeho nástupcovia prvotnú predstavu o socialistickej Číne.
Hybridný model akéhosi štátneho kapitalizmu a polodemokratického totalitarizmu, ktorý dostal nálepku pekinský konsenzus, dnes priťahuje väčšinu rozvojového sveta.
Čínsky paradox
Maove represie a ideologické výstrelky takmer položili Čínu na kolená. Teng Siao-pching vlastne ani nemal na výber, ak nechcel urobiť z Číny surovinovú kolóniu Sovietskeho zväzu.
Jeho reformy stáli na počiatku obrovského boomu v hospodárstve, ktorý Čína zažila v 90. rokoch, a tiež pri zrode anomálie, ktorú môžeme nazvať čínskym paradoxom.
Aj keď silnejšiu ekonomiku ako Čína majú len Spojené štáty a Japonsko a Peking ako prvý z veľkých krajín hlási koniec recesie, stále asi 270 miliónov ľudí žije pod hranicou absolútnej chudoby s príjmom pod 1,25 dolára na deň.
Peking vytrhol za posledné tri desaťročia z biedy tisícky rodín tým, že ich dostal v rámci industrializácie z vidieka do miest. Vytvoril však jednu z najväčších priepastí medzi urbánnym a rurálnym prostredím v celej Ázii.
„Priepasť medzi bohatými a chudobnými sa vážne zväčšuje, takže musia redistribuovať príjmy, aby ľudia mali aspoň trochu pocit, že je to fér," povedal agentúre AFP Sidney Rittenberg, bývalý Maov tlmočník.
Rozvoj za každú cenu
Stranu podporuje asi dvestomiliónová stredná vrstva, ktorú tvoria študenti, kvalifikovaní pracovníci a biznismeni. Takmer miliardu ľudí však strana zo zbierania ovocia prosperity vylúčila.
Na vidieku je stále najmenej 120 miliónov nezamestnaných. Politika jedného dieťaťa spôsobila, že v roku 2060 bude až štvrtina populácie Číny staršia ako 65 rokov. Energetická závislosť od zahraničných dodávateľov tiež pridáva vrásky na tvárach komunistických lídrov.
Aj preto je dnešná masová demonštrácia sily skôr odkazom dovnútra, že strana je pevne pri moci, ako smerom von o sile čínskeho národa. Tvrdý zásah proti Tibeťanom v marci 2008 či programové represie proti moslimským Ujgurom v Sin-ťiangu len dosvedčujú, že Čína sa v pohľade na výkon moci od masakru na Tien-an-men v roku 1989 veľmi nezmenila.
Tvrdohlavo verí v ekonomický rozvoj, ktorý jej napriek porušovaniu ľudských práv či devastovaniu krajiny priniesol vymanenie z diplomatickej izolácie.
;){kind=link}
;){kind=link}