TEHERÁN. Iránsky prezident Mahmúd Ahmadínedžád v stredu napadol požiadavku svetových lídrov, aby Teherán sprístupnil novoobjavené zariadenie na obohacovanie uránu nachádzajúce sa neďaleko mesta Kom.
Podľa lídra islamskej republiky, ktorý sa vo štvrtok zúčastní na rozhovoroch so šiestimi veľmocami vo švajčiarskej Ženeve, je takýto prístup k jeho krajine neodôvodnený a urážlivý. Ako zároveň uviedol v súvislosti so zajtrajšími rozhovormi, je to príležitosť pre USA a Európu zmeniť spôsob prístupu k Iránu.
"Lídri týchto krajín robia historickú chybu v tom, ako sa vyjadrujú na margo nášho nového zariadenia. Kto sú, že si dovolia Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu a Iránu prikazovať, čo majú robiť," položil si rečnícku otázku Ahmadínedžád, ktorého cituje portál tamojšej štátnej televízie. "Irán sa pripravuje na akúkoľvek situáciu, za posledných 30 rokov sa naučil stáť pevne na vlastných nohách. Môžu, samozrejme, prijať akúkoľvek deklaráciu, nás to však nepoškodí," odkázal medzinárodnému spoločenstvu kontroverzný líder.
Minulý týždeň vyvolali rozruch správy, podľa ktorých Irán zatajil, že blízko mesta Kom južne od Teheránu buduje nové zariadenie na obohacovanie uránu. Iránski predstavitelia doteraz hovorili len o jedinom závode na obohacovanie uránu v meste Natanz, ktorý monitorujú inšpektori Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). Na údajné odhalenie reagoval Irán tvrdením, že nové zariadenie nie je tajné a medzinárodnú agentúru o ňom informovali. Ako vysvetlil v utorok riaditeľ Iránskej organizácie pre atómovú energiu Alí Akbar Sálehí, zariadenie pri Kome je iba "rezervné".
Irán vo štvrtok po viac ako ročnej prestávke obnoví rokovania so šiestimi svetovými mocnosťami, ktoré majú priniesť riešenie jadrového sporu. Hlavnou témou majú byť najnovšie iránske návrhy, v ktorých sa Teherán údajne vyjadruje k viacerým globálnym otázkam, nezaoberá sa však vlastným jadrovým programom. Irán totiž stále trvá na tom, že podľa Zmluvy o nešírení jadrových zbraní má právo na výrobu jadrového paliva. Na rokovaniach sa zúčastní päť stálych členov Bezpečnostnej rady OSN (USA, Británia, Francúzsko, Čína, Rusko) a Nemecko.
