MOSKVA. Nad historickým centrom ruského Petrohradu sa bude týčiť supermoderná veža Ochta vysoká vyše 400 metrov. Skrášľovať ju bude logo jej majiteľa, štátneho plynárenského gigantu Gazprom.
Symbol ruského ekonomického rozkvetu sa však nepáči pamiatkarom a predstaviteľom UNESCO, ktorí hrozia, že pokiaľ bude megalomanská stavba realizovaná, Petrohrad bude vyškrtnutý z prestížneho zoznamu svetových pamiatok.
Naopak, radšej ju zaradia do zoznamu objektov bezprostredne ohrozených.
Porušenie zákona neprekáža
Ľahostajní nie sú k budúcej obrovskej administratívnej budove Gazpromu na malebnom nábreží Nevy ani občania ruskej metropoly.
Viacerí z nich sa pokúšali protestovať proti stavebnému zámeru, ale petrohradská radnica tento týždeň projekt definitívne schválila.
A to napriek tomu, že predpisy nepovoľujú v historickej zástavbe Petrohradu stavať budovy vyššie než 100 metrov. Pre 403 metrov vysokú vežu Gazpromu však radní páni urobili výnimku. Ruskí novinári ich rozhodnutie kritizujú a poukazujú na fakt, že pri schvaľovaní projektu nebol dostatočne fundovaný odborník.
Možno preto sa mestskí byrokrati na čele s gubernátorkou Valentinou Matvejenkovou rozhodli, že pohľadnice Petrohradu síce bude v budúcnosti prikrášľovať vysokánska tyč trčiaca nad všetkými historickými pamiatkami, no že im to vonkoncom neprekáža.
Pomôže súd?
Komentátori upozorňujú na to, že Gazprom má taký obrovský vplyv na štátnych úradníkov, že vplyv verejnej mienky nebol prakticky žiadny.
Opoziční predáci z hnutia Jabloko chcú rozhodnutie radnice zvrátiť aj s pomocou súdu, no v Rusku je súdna moc závislá od politických priorít vlády a Kremľa.
Tie však prekvapivo nie sú len v prospech Gazpromu. Celá rada štátnych úradníkov sa v prípade Ochta–centra začala stavať na stranu občanov. V Rusku to stále nie je bežné.
Ministerstvo kultúry dokonca dáva nádej myšlienke, že Gazprom by sa nakoniec musel podriadiť zákonu a vzdať sa megalomanských plánov.
Námestník ministra kultúry Andrej Busyn totiž pripustil, že vie o znepokojení verejnosti. Prezident Zväzu ruských architektov Andrej Bokov podobne označil navrhovanú vežu za projekt „nepotrebný a riskantný“.
Stavba pamätníkov
Ozval sa dokonca i vždy k premiérovi Putinovi lojálny predseda hornej snemovne Rady federácie RF Sergej Mironov. Tentoraz si dovolil byť vo veci Gazpromu pobúrený.
„Nemôžeme robiť výnimky ani pre tých najbohatších investorov. Takto by sme o naše mesto prišli,“ vyhlásil.
Koordinátor občianskeho združenia Archnadzor a novinár Konštantín Michajlov pritom obvinil priamo politickú nomenklatúru, ktorá si vraj stavia „pamätníky symbolizujúce víťazstvo novej vládnej garnitúry.
Tie musia byť z architektonického hľadiska uprednostnené pred symbolmi predchádzajúcej epochy“.
Autor: Agentúra Epicentrum
