TEGUCIGALPA, BRATISLAVA. Pätnásť hodín cesty cez rieky a pohoria, len v sprievode niekoľkých najbližších spojencov.
Z obáv pred zatknutím sa pritom musel vyhýbať vojenským stanovištiam a policajným hliadkam. Tak vyzeral návrat do vlasti Manuela Zelayu, ktorého svet stále považuje za honduraského prezidenta.
V Hondurase to politické špičky vidia ináč. Po Zelayovej snahe meniť ústavu, aby mohol ostať dlhšie v úrade, ho zvrhli a moci sa ujala dočasná vláda pod vedením predsedu parlamentu Roberta Michelettiho.
Ten po nástupe sľúbil, že prezidentské voľby sa uskutočnia podľa plánu v novembri. V prípade návratu chce vláda Zelayu súdiť.
Úkryt na ambasáde
Zelayovi sa podarilo skryť na veľvyslanectve Brazílie, ktorej prezident Luiz Inácio Lula da Silva patrí spolu so Zelayom do skupiny ľavicových lídrov latinskoamerických krajín.
Micheletti informácie o návrate prezidenta najprv popieral, označil ich dokonca za čin „mediálneho terorizmu". Neskôr už brazílsku ambasádu vláda vyzvala, aby odovzdala Zelayu miestnym súdom.
Vláda z obáv pred násilnosťami vyhlásila zákaz vychádzanie. Stovky Zelayových priaznivcov sa napriek tomu zhromaždili pred ambasádou. Dav sa rozpŕchol až po zásahu polície, ktorá podľa agentúry Reuters použila slzný plyn.
Nočná mora pučistov
Pučisti sa chcú vyhnúť masovým protestom. Napriek celosvetovému odmietnutiu sa im podarilo postupne získať moc nad krajinou, návrat zvrhnutého prezidenta však poškodil ich renomé, napísal analytik BBC Charles Scanlon.
Pučisti pritom čelia neobvykle pestrému medzinárodnému odporu. Za Zelayom stojí venezuelský líder Hugo Chávez, USA aj Európska únia.
