Päť rokov po oranžovej revolúcii je po ideáloch. Ukrajina prechádza permanentnou politickou krízou. Čím to je?
„Sme mladá demokracia, ktorá tu nemá tradíciu. Jedno je však isté, je po kučmizme (podľa autokratického exprezidenta Leonida Kučmu). Problémom je, že politici sú príliš napojení na biznis a večne sa hádajú. Verím, že to nepotrvá večne.“
Nie ste sklamaný?
„Verejnosť mala veľké očakávania. Juščenko aj Tymošenková (hlavné postavy revolúcie) mohli urobiť viac. Dve veci sa podarili. Prvá je sloboda médií a druhou je, že prezident Juščenko vrátil Ukrajincom sebavedomie.“
Ukrajinská politika je ako supermarket. Môžete do nej vojsť a kúpiť si, čo chcete.
Juščenko je však mimoriadne nepopulárny. Má vôbec šancu vyhrať januárové prezidentské voľby?
„Myslím si, že vôbec.“
Kde urobil chybu?
„Na začiatku ho oslabila otrava dioxínom, ktorú lentak prežil počas mimoriadne drsnej predvolebnej kampane presne pred piatimi rokmi. Najväčšou chybou jeho prezidentovania je, že sa obklopil nesprávnymi ľuďmi. A teraz si myslím, že nemal vymenovať za premiérku Juliu Tymošenkovú.“
Prečo?
„Dvaja silní charizmatickí lídri sú na túto krajinu priveľa.“
Po voľbách Juščenka zrejme nahradí premiérka Tymošenková alebo líder opozície Janukovyč. Ako to dopadne?
„Spočiatku, ešte na jar, to vyzeralo, že Tymošenková to má isté. Dosahy ekonomickej krízy či jej porážka v regionálnych voľbách v Ternopyle však posilnili Janukovyča, s ktorým sa Tymošenková znenazdajky pokúsila vytvoriť koalíciu. To všetko jej znížilo rating. Budú to mimoriadne zaujímavé voľby s otvoreným koncom.“
Pred piatimi rokmi boli voľby zmanipulované v prospech Janukovyča, čo viedlo k oranžovej revolúcii. Nemôže sa to zopakovať?
„Určite nie. Kampaň už beží a je veľmi ostrá, druhá revolúcia však nehrozí. Žiaden politik nemá pod sebou tak koncentrovanú moc ako kedysi Kučma.“
Už sa vie, kto je zodpovedný za Juščenkovu otravu?
„Vôbec to nie je jasné. Som presvedčený, že bol otrávený, otázka je kým. Príliš veľa ľudí na tom mohlo mať záujem. Sám Juščenko mení verzie, najskôr ruská stopa, potom jeho rodinný priateľ. Potom sa objavili špekulácie o Tymošenkovej či Berezovskom. Na vyriešenie zostávajú už len tri mesiace do volieb. Ak sa prezidentkou stane Tymošenková, na Juščenkovu otravu sa zabudne. Ak Janukovyč, bude sa tvrdiť, že nešlo o otravu.“
Okrem televízie píšete pre internetové noviny Ukrajinská Pravda, kde pracoval George Gongadze. Teraz keď chytili jeho vraha, už sa vie, kto si objedal jeho likvidáciu?
„Nie je to obyčajný politický zločin, a tým sa všetko komplikuje. Pochybujem, že sa dozvieme, kto stál za vraždou. Chytený generál Oleksij Pukač bol len nástrojom. A ten, kto si želal Gongadzeho smrť, mu to určite nepovedal osobne.“
Politici sú podľa vás napojení na biznis. Ťahajú na Ukrajine za nitky oligarchovia?
„Ich vplyv je obrovský, dokonca väčší ako pred piatimi rokmi. Vtedy bol Kučma a tí ostatní. Dnes má každý hlavný líder svojho patróna. Janukovyč najbohatšieho Ukrajinca Rynata Achmetova, ďalší oligarcha Igor Kolomojskyj financuje Tymošenkovú aj Juščenka. A to je len skromný výber.“
Ako to funguje?
„Zoberme si napríklad parlament. Ak v ňom chce mať oligarcha ľudí, môže si kúpiť svojho poslanca. V tých posledných voľbách sa hovorilo, že kreslo stálo od 3 do 5 miliónov dolárov. Oligarchovia vlastnia tiež médiá, financujú kampane. Ukrajinská politika je ako supermarket. Môžete do nej vojsť a kúpiť si, čo chcete. Aj to, ako sa začal prezident Juščenko stretávať s Achmetovom, je divné...“
Kredit parlamentu teda nie je veľmi veľký...
„Vôbec. Späť však k oligarchom. Majú obrovský vplyv, ale konečné rozhodnutia sú na politikoch. Je to tak 50 na 50.“
Hovoríte, že ukrajinské médiá sú slobodné, sú však neúplatné?
„Sme na tom oveľa lepšie ako v Rusku a približujeme sa k Európe. Ale v ukrajinských médiách, bohužiaľ, vládnu peniaze. Ako v supermarkete, môžete prísť do mediálnej agentúry a neoficiálne dostanete cenník, za koľko si môžete kúpiť napríklad článok na titulnej strane Kommersantu či reportáž v ukrajinských televíziách. Už to však nie je taký častý jav, a keď to niekto urobí, hneď je všetkým jasné, koľko bije.“
Koľko to stojí?
„Titulka či televízna reportáž sa pohybuje rádovo v desaťtisícoch dolárov.“
Dá sa s tým niečo robiť?
„Je to ťažké dokázať. Vždy sa to robí v hotovosti . Chce to čas. Ten, kto chce byť dobrý novinár, sa nedá podplatiť. A zopár takých tu máme.“
Autor: Z Kyjeva od nášho redaktora Mirka Tódu
