udolfa Schustera, pripomína v dnešnom vydaní rakúsky denník Die Presse.
Príčinou rozruchu bol pozdravný list slovenského prezidenta, adresovaný Sudetonemeckej akadémii v Mníchove, v ktorom Schuster pripomenul odsun karpatských Nemcov zo slovenského územia. Podľa neho boli tieto udalosti pre "mnohých ľudskou tragédiou", "ešte ťažšiemu osudu" však podľa prezidenta museli čeliť sudetskí Nemci vyhnaní z Čiech a Moravy.
"Podľa mojej mienky", uviedol v liste prezident, "nestačí, aby sa krajiny, z ktorých boli občania nemeckej národnosti násilne vysídlení, za tento tragický omyl príležitostne ospravedlnili, ale mali by sa naučiť svoju vinu aj priznať".
Schuster, spresňujú noviny, sa takto či podobne v uplynulých rokoch vyjadril už niekoľkokrát. Slovenský prezident pochádza z rodiny karpatských Nemcov, ktorá už celé stáročia má svoje korene na východe Slovenska. Jeho vyjadrenia k tejto téme sa však vždy pohybovali výhradne v morálnej rovine, nikdy ich nespájal s požiadavkou napríklad zrušenia Benešových dekrétov, ktoré okrem iného určovali vyvlastnenie majetku odsunutých.
České právo však teraz Schusterovi nepriamo vytklo, že požaduje revíziu výsledkov druhej svetovej vojny a spochybňuje právoplatnosť záverov Postupimskej konferencie o odsune. To je nielen v rozpore s doterajším slovenským postojom, ale aj so stanoviskami vlád v Prahe, Varšave, Budapešti a niekdajších západných spojencov.
Slovenské ministerstvo zahraničných vecí, zjavne preľaknuté hromadnými, i keď nezmyselnými výhradami, videlo príčinu na reagovanie. Podľa hovorcu síce humanitárne podmienky odsunov určite nezodpovedali štandardom, Slovensko však naďalej rešpektuje výsledky Postupimskej konferencie.
Samotný Schuster sa ohradil proti tvrdeniu, že chce opäť nastoliť otázku Benešových dekrétov. "Platia všetky zásady, ktoré boli po vojne použité proti ľuďom, ktorí kolaborovali s fašizmom," povedal prezident. Dodal však, že "treba preskúmať, čo sa vtedy stalo právom a čo neprávom", uzatvára Die Presse.
