KIŠIŇOV. Ide o ďalší krok pre ukončenie patovej politickej situácie v najchudobnejšej krajine Európy.
Ústavný súd predtým odmietol protest opozičných síl a potvrdil Ghimpa vo funkcii úradujúceho prezidenta tejto bývalej sovietskej republiky. Filat má 15 dní na sformovanie kabinetu, ktorému musí následne parlament vysloviť dôveru.
Ghimpu tiež podpísal výnos, ktorým zrušil vízovú povinnosť pre občanov susedného Rumunska. Predošlá vláda ich zaviedla po aprílových nepokojoch v Kišiňove, ktoré označila za Bukurešťou podporovaný pokus o prevrat. "Dobré vzťahy s Rumunskom nemusia znamenať zlé vzťahy s Ruskom," vyhlásil Ghimpu.
Proeurópsky orientovaná koalícia v júlových voľbách zvíťazila nad komunistami a získala dostatočné množstvo poslaneckých mandátov na to, aby mohla vytvoriť vládu. Na zvolenie prezidenta jej však miera volebného triumfu nestačila.
Od roku 2001 až do 11. septembra bol moldavským prezidentom komunistický veterán Vladimir Voronin, ktorý sa nemohol uchádzať o tretie funkčné obdobie na poste hlavy štátu.
Po odstúpení Voronina sa podľa moldavskej ústavy mal automaticky stať úradujúcim prezidentom nový predseda parlamentu, jeden z lídrov prozápadnej koalície Mihai Ghimpu, ktorý presadzuje užšie vzťahy so susedným Rumunskom.
Komunisti, ktorí sú v Moldavsku so 48 poslancami stále najväčšou parlamentnou stranou, však spochybňujú legálnosť jeho zvolenia za šéfa zákonodarného zboru.
Hlasovanie poslancov o novej hlave štátu sa očakáva koncom októbra. Kandidátom koalície na tento post bude pravdepodobne exkomunista Marian Lupu. Na jeho zvolenie by koalícia potrebovala osem hlasov komunistov. Voronin však vyhlásil, že za "toho zradcu" hlasovať nebudú.
