KIŠIŇOV. Rozhodnutie justičnej inštancie otvorilo cestu pre ukončenie patovej situácie v najchudobnejšej krajine Európy.
Proeurópsky orientovaná koalícia v júlových voľbách zvíťazila nad komunistami a získala dostatočné množstvo poslaneckých mandátov na to, aby mohla vytvoriť vládu. Na zvolenie prezidenta jej však miera volebného triumfu nestačila.
Od roku 2001 až do 11. septembra bol moldavským prezidentom komunistický veterán Vladimir Voronin, ktorý sa nemohol uchádzať o tretie funkčné obdobie na poste hlavy štátu.
Po odstúpení Voronina sa podľa moldavskej ústavy mal automaticky stať úradujúcim prezidentom nový predseda parlamentu, jeden z lídrov prozápadnej koalície Mihai Ghimpu, ktorý presadzuje užšie vzťahy so susedným Rumunskom.
Komunisti, ktorí sú v Moldavsku so 48 poslancami stále najväčšou parlamentnou stranou, však spochybňujú legálnosť jeho zvolenia za šéfa zákonodarného zboru.
Informovala agentúra Reuters.
