WASHINGTON, BRATISLAVA. Ešte pred voľbami dával Barack Obama najavo, že plán vytvorenia protiraketovej základne v Čechách a Poľsku mu nie celkom reže. Po nástupe do funkcie oznámil, že ho nová vláda prehodnotí.
Odvčera je výsledok jasný. Radar v Čechách a základňa s protiraketovými strelami v Poľsku nakoniec nebude.
Barack Obama zrušil plán vlády Georgea Busha. Namiesto toho sľubuje efektívnejší a lacnejší systém, ktorý ochráni Európu pred „darebáckymi štátmi“.
Pre Rusko je protiraketový systém prekážkou jeho plánovanej expanzie. Ten, kto pracuje proti americkému štítu, chtiac či nechtiac pracuje aj na návrate ruského panstva do strednej Európy. Komentár Petra Morvaya: Diktátori sveta
Je to dosiaľ jeden z najväčších obratov v americkej zahraničnej politike, ktorý priniesol nový prezident. Americká vláda ako hlavný argument uviedla to, čo mnohí analytici tvrdili už dlhšie. Pokrok v iránskom výskume rakiet s dlhým doletom, ktoré by mohli zasiahnuť Európu, je pomalší, ako sa očakávalo. Irán, proti ktorému mal štít chrániť, ich v najbližších rokoch mať nebude.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Nový systém: lode Američania však odmietajú, že by týmto rozhodnutím nechávali Európu zraniteľnú. Aký je teda Obamov plán protiraketovej obrany Európy?
Ako povedal včera americký minister obrany Robert Gates, najskôr Američania rozmiestnia v moriach severnej a južnej Európy lode, ktoré budú mať na palube protiraketové strely. Tie by mali dodať Američanom dostatok flexibility, aby ochránili vzdušný priestor podľa potreby.
Na lodiach by mali byť rozmiestnené aj potrebné senzory. Tie budú mobilné a budú teda podľa Američanov pracovať oveľa efektívnejšie ako jeden radar v českých Brdoch.
Američania by tak mohli lepšie reagovať na oveľa aktuálnejšiu hrozbu, ktorou sú iránske rakety so stredným a krátkym doletom, ktorých vývoj Irán naopak zrýchlil.
V roku 2015 príde druhá časť nového systému. Američania chcú vtedy začať budovať pozemnú základňu.
Je možné, že rakety nakoniec po roku 2015 skončia v Poľsku, prípadne v Česku. Ideálne miesto pre radar by bolo na Kaukaze. Takýto systém je byť podľa Obamu „vyskúšaný a cenovo prístupnejší“.
Druhý dovôd sú Rusi Aj keď to Obamova vláda odmieta, podľa analytikov je jedným z dôvodov ústupu Spojených štátov od štítu v strednej Európe aj snaha nového prezidenta o lepší vzťah s Ruskom. „Určite je druhým dôvodom signál Moskve,“ povedal analytik londýnskeho Centra pre európsku reformu Tomáš Valášek. Rusi sa proti radaru stavali tvrdo.
Jeho ústup včera uvítali. Odmietli však, že by súhlasili s nejakou protihodnotou pre Obamov krok.
Kým Rusov toto rozhodnutie potešilo, v Česku a Poľsku zanechalo minimálne zmiešané reakcie. Pravicové vlády dlho obhajovali radar pred verejnosťou, teraz to označujú za chybu americkej vlády.
Otázky o americkom štíte
Američania kontroverzný protiraketový dáždnik v Českej republike a Poľsku nepostavia. Vláda projekt zastavila.
1. Kedy systém protiraketovej obrany vznikol?
Projekt protiraketového dáždnika predstavila administratíva Billa Clintona, neskôr ho potvrdil aj jeho nástupca George W. Bush. Pred troma rokmi uviedli systém do skúšobnej prevádzky. Plne funkčný mal byť v roku 2012. Časti obranného systému sa v súčasnosti nachádzajú okrem amerického územia aj vo Veľkej Británii, Grónsku a Japonsku. Základňa v strednej Európe mala kontrolovať Áziu, Blízky východ a Afriku.
2. Proti komu je systém namierený?
Vo všeobecnosti má ochraňovať západné krajiny pred nevypočítateľnými režimami. Najčastejšie sa hovorilo o iránskej a severokórejskej hrozbe.
3. Prečo je Rusko proti štítu v strednej Európe?
Moskva tvrdí, že umiestnenie protiraketového systému v tesnom susedstve je namierené proti nej.
4. Prečo USA ustupujú?
Ako jeden z možných dôvodov sa uvádza snaha nového prezidenta Baracka Obamu o lepšie vzťahy s Ruskom a Iránom. Hovorí sa však aj o prozaickejšej príčine – štít sa vraj nezrealizuje pre finančnú krízu.
5. Ako budú Američania ďalej postupovať?
Po novom budú európskych spojencov a americké jednotky v tejto oblasti chrániť lode s protiraketovým systémom. V druhej fáze, ktorá by sa mala začať v roku 2015, Američania postavia aj pozemné základne.
Matúš Krčmárik, ČTK
Stredná Európa? Rusko je viac
Americký prezident dáva pred krajinami strednej Európy, kam patrí aj Slovensko, prednosť zlepšeniu vzťahov s Moskvou.
VARŠAVA, BRATISLAVA. Poliaci si včera pripomínali 70. výročie vpádu sovietskych vojsk do Poľska na začiatku druhej svetovej vojny. Práve v tento deň americký prezident Barack Obama oznámil, že sťahuje projekt protiraketového štítu. Aj preto, aby zlepšil vzťahy s Moskvou.
Aj keď celkom isto ide o náhodu, u mnohých Poliakov to vyvolalo zvláštne pocity. Českí aj poľskí vládni politici, ktorí aj napriek nepopularite verejnosti presadzovali radar, sa teraz cítia zradení. A pre zlepšenie vzťahov s Moskvou odsunutí na bočnú koľaj.
„Američania vždy dbali iba o svoje záujmy a všetkých iných využívali na svoje ciele. Máme ďalší príklad,“ nešetril tvrdými slovami bývalý poľský prezident Lech Walesa. Počas leta spolu s Václavom Havlom či slovenským exprezidentom Michalom Kováčom napísali Obamovi list, aby nezabúdal na túto časť sveta.
Prosba zjavne zostala nevypočutá. Postoj Baracka Obamu k strednej Európe je skutočne iný ako u prezidenta Georgea Busha. Ten mal k strednej a východnej Európe srdečný vzťah a počas ôsmich rokov navštívil každú krajinu vrátane Slovenska.
Podľa analytika z londýnskeho Centra pre európsku reformu Tomáša Valáška však Bushova éra len umelo pozastavila dlhodobý ústup záujmu Spojených štátov o strednú Európu. „Pre Ameriku bola táto časť sveta dôležitá počas studenej vojny. Od jej konca však, celkom pochopiteľne, z centra záujmu ustupuje,“ hovorí Valášek. Podľa neho to však nie je žiadna tragédia.
Znamená to, že je táto oblasť pevne ukotvená v NATO a Európskej únii a sme dobrí spojenci. „Obama má iné priority, zameriava sa na globálne problémy,“ dodáva pre New York Times analytik Stephen Falanga.
Poľské médiá Obamu kritizovali, keď začiatkom septembra neprišiel na 70. výročie začiatku druhej svetovej vojny, ani neposlal nikoho dôležitého. Bez štítu význam strednej Európy pre Američanov ešte klesne.
Viac to však v Čechách a Poľsku trápi pravicové vládne strany ako občanov. „Väčšiu časť poľskej verejnosti nechalo zrušenie štítu chladnou,“ povedal publicista Aureliusz Pedziwol pre český portál Aktuálně.cz.
Tomáš Vasilko
Štít zatiaľ nie je efektívny, tvrdia vedci
Systém, aký mal byť v Česku a Poľsku, má podľa odborníkov ďaleko k dokonalosti. Ani testy protiraketového štítu zatiaľ nedokazujú jeho efektívnosť.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Aj keby Američania nakoniec radar v Čechách a základňu v Poľsku postavili, nemuselo by to znamenať, že Západ ochráni pred raketovým útokom nepriateľských štátov. Viacerí odborníci upozorňovali, že v súčasnom stave by bol dáždnik deravý.
O efektívnosti systému pochyboval aj Barack Obama ešte ako demokratický senátor počas vlády exprezidenta Georgea Busha. Tento rok v máji publikoval spoločnú štúdiu tím vedcov zo Spojených štátov a Ruska. Upozorňovali v nej, ako ľahko by sa dal tento systém protiraketovej bezpečnosti obísť. „Má vážne slabiny a nie je spoľahlivý,“ uzatvárala štúdia.
Systém je založený na zastavení jednej rakety, prípadne dvoch. Nepomohol by však, ak by útočník vystrelil viacero rakiet. Navyše aj pri jednej rakete by útočník mohol ľahko zmiasť protiraketový systém, píše sa v štúdii.
Nejednoznačne zatiaľ dopadli aj americké testy proti strelám dlhého doletu. A aj keď americkí generáli hovoria, že do piatich rokov zachytí raketu na 90 percent, podľa expertov je to len „zbožné prianie“.
Tomáš Vasilko
