PRAHA, BRATISLAVA. Česká politika je v kríze, verejnosť zmätená. Po tom, ako si to ČSSD v utorok nečakane rozmyslela s predčasnými voľbami, sa šéf ODS Mirek Topolánek vzdal poslaneckého mandátu. Zvažuje aj odchod z politiky. Ľavicový líder Jiří Paroubek sa zase podľa mnohých českých komentátorov ukázal ako zradca.
Až 72 percent Čechov je podľa včerajšieho prieskumu agentúry SANEP politickým vývojom znepokojených. Denník MF Dnes včera v komentári Éra Paroubka a Topolánka sa vyčerpala priamo na titulke oboch vyzval na odchod z politiky. Po štyroch rokoch je podľa šéfredaktora Roberta Čásenského čas, aby sa „politika založená na absolútnej nenávisti k súperovi a takmer nulovému rešpektu k akýmkoľvek pravidlám“ skončila.
Jednou nohou vonku
V skutočnosti je to však s Paroubkom aj Topolánkom trochu zložitejšie. Výmeny predsedov podľa politológov strany pred voľbami nepodstúpia. Svojím nečakaným ťahom sa možno Paroubek znemožnil pred potenciálnymi partnermi do vlády. Ale na to politici i voliči do volieb môžu zabudnúť. Už raz sa to stalo – keď Paroubek napriek vrcholiacemu českému predsedníctvu v Európskej únii Topolánkovu vládu zvrhol.
A hoci dnes viac ako polovica Čechov podľa SANEP Paroubkovo politické salto nechápe a takmer polovica požaduje Topolánkovo gesto za zbytočné, v máji môže byť všetko inak.
To, čo sa stalo v utorok, už nebude taká aktuálna téma v máji. Je to podobné ako s pádom vlády. Elity aj voliči rýchlo zabúdajú.
Lubomír Kopeček, politológ z Masarykovej univerzity
Začína sa to Topolánkom, ktorý jednou nohou už politiku opustil. „Mám ešte jednu alternatívu, a to, že odídem, pretože nemám pocit, že v tejto chvíli som schopný viesť stranu do volieb,“ vyznal sa expremiér v Českej televízii. V kuloároch už koluje informácia, že Topolánek naozaj odíde – do Bruselu na post českého eurokomisára.
Má voľné ruky
Politológ Bohumil Doležal si však nemyslí, že Topolánek naozaj českú politiku opustí. „Je húževnatý, keď ide do tuhého,“ hovorí Doležal. Viacerí analytici sa skôr prikláňajú k možnosti, že teraz si šéf ODS uvoľnil ruky na kampaň. Tá sa niekoľko mesiacov pred voľbami vráti do starých koľají.
Podobne je to aj s Paroubkom. Z útrob ČSSD už dlhšie unikajú informácie, že nechuť k Paroubkovej populistickej rétorike a agresívnej stratégii rastie. Naposledy sa straníci posekali ohľadom kontroverzného Paroubkovho chránenca Davida Ratha. Časť strany ho na kandidátke nechcela. Paroubek si nakoniec presadil svoje.
České médiá špekulujú, že svoju utorkovú otočku spravil práve pre rebelov. Asi dvadsiatka z poslancov totiž parlament opustiť odmietla. „Asi tou hrubou politikou v strane veľa ľudí otrávil,“ uvažuje Doležal. „Ale je možné, že týmto sa udržal,“ dodáva politológ.
ČSSD nie je Smer
Ak sa Topolánka a Paroubka ich strany predsa len rozhodnú nahradiť, alternatívy majú. „Náhrada sa vždy nájde,“ hovorí o ODS Doležal, „ale musela by to byť Klausova figúrka.“ Na vlaňajšom kongrese strany Topolánek aj mal za protikandidáta spojenca prezidenta Václava Klausa Pavla Béma.
Náhradu za svojho šéfa má podľa politológa Lubomíra Kopečka z brnianskej Masarykovej univerzity aj ČSSD. „Sobotka, Hašek, Rath,“ vymenúva ich Kopeček. Prvý je podpredsedom strany, druhý a tretí vplyvnými hajtmanmi. „Nie je to strana jedného muža ako slovenský Smer, kde je okrem Roberta Fica iba Robert Kaliňák,“ dodáva analytik Kopeček.
Problémom však je, že na výmenu šéfov je podľa politológov prineskoro. Voľby sa síce odložili, ale podľa ústavy môžu byť najneskôr o osem mesiacov. „Výmena predsedu by bola príliš riskantná,“ myslí si Kopeček.
Ortieľ vynesú voliči
Úplne inou témou je, či sa ľavicový líder Paroubek nezdiskreditoval v očiach malých strán, ktoré potrebuje, ak nechce v budúcnosti vládnuť s komunistami. Šéf ľudovcov Cyril Svoboda hovoril v utorok o „vrchole sebectva“, líder TOP 09 Karel Schwarzenberg o „zosmiešnení pred celým svetom“.
V pravicovej TOP 09 sa však podľa politológa Doležala odpor k Paroubkovi presadil ešte pred jeho utorkovým podrazom. Ľavicové vedenie KDUČSL je na tom inak. „Ľudovci sú flexibilní,“ hovorí Kopeček s tým, že na to možno rýchlo zabudnú.
A nielen oni, ale aj ostatné české strany a voliči. „To, čo sa stalo v utorok, už nebude taká aktuálna téma v máji,“ hovorí Kopeček. Utorkový obrat Kopeček prirovnal k marcovému pádu vlády, ktorá Paroubka do izolácie nedostala, preferencie mu dokonca stúpli.
Topolánek aj Paroubek tak napriek všetkému zostávajú hlavnými kandidátmi na premiéra. Až po voľbách sa možno skončí éra tejto dvojice. Koniec hrozí tomu z páru, ktorý voľby prehrá.
Prechodná vláda bude riešiť aj ruských agentov
Úradníci zrejme povládnu ďalej. Krajinu nezmenia, ale čakajú ich zložité úlohy.
PRAHA, BRATISLAVA. Český minister životného prostredia Ladislav Miko pôvodne plánoval, že po polročnej „dovolenke“ v úradníckej vláde sa vráti späť k práci v Európskej komisii. Teraz si bude musieť v Bruseli vyžiadať ďalšie voľno. Možno až na osem mesiacov, do riadnych volieb.
Celá úradnícka vláda Jana Fischera bude riešiť úlohy, s ktorými nerátala.
Eurokomisár aj privatizácia
Fischer už avizoval, že ak má aj ďalej zostať premiérom, chce, aby mu poslanci schválili rozpočet, ktorý neprekročí 5 percent HDP (170 miliárd českých korún). To si vyžiada rozsiahle škrty.
ODS je obmedzeniu výdavkov naklonená. Jej šéf Mirek Topolánek dokonca včera navrhol zníženie platov úradníkov o 10 percent. Za deficit 160 – 180 miliárd sa včera vyslovila aj ČSSD, ktorá úsporný balíček najprv radikálne odmietala.
No úradnícky kabinet čakajú aj iné problémy ako rozpočet. Do Bruselu bude musieť na jeseň poslať nového českého eurokomisára, o ktorého sa pobijú ODS s ČSSD. Privatizácia Českých aerolínií, ktoré sú v žalostnom stave, beží už teraz. Bojovým poľom pre lobistov bude zase neodkladná stomiliardová štátna zákazka na odstránenie ekologických škôd.
Hlboká stopa to nebude
Úradníci sa musia porátať aj s ruskými agentmi, ktorí podľa poslednej správy tajnej služby BIS už kontaktujú aj poslancov. „Čo je vec, ktorej riešenie nemožno odsunúť na neskôr,“ povedal týždenníku Respekt poradca Fischerovej vlády.
Tvrdým orieškom bude podľa Respektu aj zabrániť predaju časti českého rafinérskeho priemyslu do ruských rúk.
Hlbokú stopu však podľa politológa Ľubomíra Kopečka Fischerova vláda aj tak nezanechá. „Osem mesiacov na dlhodobé zmeny v rezortoch nestačí,“ povedal Kopeček.
Pavol Szalai
Česku sa vyrovná len Taliansko
Pojem politická stabilita chýbal donedávna v Európe len v talianskom slovníku. Česi naň už tiež zabúdajú.
RÍM, BRATISLAVA. Za sedem rokov päť premiérov. Takouto bilanciou sa v západnej Európe mohli donedávna pochváliť len Taliani. Najmä v 90. rokoch sa zdalo, že len talianska vláda ešte dokáže posunúť hranice vlastnej nefunkčnosti.
Česko však tento rok posunulo fungovanie parlamentnej formy vlády akoby do inej galaxie. Nielenže českí poslanci nechali v marci padnúť vládu počas jej predsedníctva v Európskej únii. Podarilo sa im aj úspešne prerušiť kampaň k predčasným voľbám a posunúť ich termín na neurčito.
Preteky politickej kasty
Kým Taliansko si užilo svoje „zlaté časy“ po voľbách v roku 1994, keď sa do premiérskeho kresla prvýkrát dostal mediálny magnát Silvio Berlusconi, české „obdobie rošád“ prišlo presne o desať rokov neskôr, keď socialistu Vladimíra Špidlu striedal po dvoch rokoch v úrade jeho spolustraník Stanislav Gross. Obidva príbehy však poukazujú na katastrofálny stav politickej kultúry v oboch krajinách.
Berlusconi (vľavo) udržal vládu celých päť rokov. FOTO – TASR/AP
Berlusconi sa ako premiér porúčal hneď po siedmich mesiacoch v decembri 1994. Lamberto Dini potom viedol úradnícku vládu do jari 1996.
Následné voľby vyhral Romano Prodi, už v októbri 1998 mu však chýbali tri hlasy, aby prežil hlasovanie o dôvere. Novú vládu sformoval exkomunista Massimo D'Alema, aby v apríli 2000 rezignoval a uvoľnil miesto Giulianovi Amatovi. Voľby v roku 2001 vrátili do paláca Chigi expremiéra Silvia Berlusconiho.
Práve neustále naťahovanie sa o moc medzi tými istými politikmi označil za chorobu talianskej politiky aj Ivan Scalfarotto, ktorý odišiel z politiky v roku 2002. „Či vyhráte, alebo prehráte voľby, nehrá žiadnu rolu. Nikto z vládnucej kasty z politiky neodchádza,“ povedal Scalfarotto magazínu Time.
Praha preberá žezlo
Česi to dobre poznajú. Po tom, ako musel úrad vlády v apríli 2005 opustiť Gross pre svoje finančné aféry, nahradil ho na rok terajší šéf socialistov Jiří Paroubek. Už v auguste 2006 však podal demisiu. Po voľbách zostavoval vládu líder ODS Mirek Topolánek, prvýkrát v českej histórii však nový kabinet neodobrili poslanci hlasovaním. Až druhý pokus bol úspešný.
V marci 2009 potom Paroubek neváhal obetovať ani imidž krajiny v EÚ a hlasoval proti vláde v čase, keď šéfovala únii. Štatistik Jan Fischer na čele úradníckej vlády toho veľa neurobí. Krajina stále neschválila Lisabonskú zmluvu a trpezlivosť s Prahou stráca už aj Brusel.
Po tom, ako Berlusconi ako prvý premiér od roku 1968 odslúžil celých päť rokov, je Česko novým horúcim kandidátom na titul „európskej politickej anomálie“.
Tomáš Hudák
