LONDÝN. V boji proti medzinárodným krízam musia politickí aktéri uplatňovať nové diplomatické metódy. Vyplýva to z dnes uverejnenej výročnej správy Medzinárodného inštitútu strategických štúdií (IISS) so sídlom v Londýne.
Na dosiahnutie lepších výsledkov pri rokovaniach a pre lepšie rozdelenie ťarchy zápasu o bezpečnosť treba do riešenia kríz zapojiť aj nových aktérov, radí inštitút.
Prázdne štátne pokladnice a zlé skúsenosti z krízových regiónov môžu viesť k odklonu od medzinárodných nasadení. To hrozí najmä tam, kde sa také nasadenia uskutočňovali skôr z humanitárnych dôvodov a menej slúžili medzinárodným záujmom, povedal predseda John Chipman.
Spoločná hrozba vytvára nečakané spojenectvá
Ohľadom jadrového sporu s Iránom a konfliktu v otázke osád medzi Izraelom a Palestínčanmi vyzdvihol IISS dôležitosť diplomatickej úlohy iných arabských štátov.
Izrael a jeho arabskí susedia by sa mali zhodnúť v názore, že Irán predstavuje hrozbu. Kvôli neriešenej otázke osád však Arabi nemôžu spolu s Izraelom čeliť spoločnej hrozbe.
Do hľadania bezpečnostnej architektúry, ktorá zníži iránsku atómovú hrozbu, by mali byť zapojené aj Saudská Arábia, Egypt a Turecko, domnieva sa IISS.
Oslabené USA
Podľa inštitútu Spojené štáty "stratili ťah" vo svojich snahách zamedziť iránskemu jadrovému programu a v úsilí priniesť mier na Blízky východ.
Oslabené USA by bez pomoci svojich spojencov v zahraničí mohli začať ustupovať zo svetovej scény. Americký prezident Barack Obama sa čím ďalej tým viac bude obracať na iných, aby pomohli pri riešení svetových problémov. Čiastočne preto, lebo nemá inú možnosť.
Správa uvádza, že zápas USA s povstaleckými skupinami v Iraku a Afganistane "odkryl limity" vojenskej sily svalov. Takmer skolabované svetové finančné trhy podkopali ekonomickú bázu, na ktorej je táto sila závislá.
Informovali agentúry AP a DPA.
