Viedeň 1. apríla (TASR) - Na severozápade Ruska vzniká očividne výbušná situácia - najnovšie prieskumy verejnej mienky ukazujú, že až 60 percent mladých Rusov zo západnej enklávy Kaliningrad, niekdajšieho východopruského Königsbergu, chce vystúpenie z Ruskej federácie a vstup do Európskej únie, píše rakúsky denník Die Presse.
Za členstvo enklávy v EÚ agituje najhorlivejšie Baltická republikánska strana (BRP). Podľa jej predstáv by malo obyvateľstvo mesta najneskôr do dvoch rokov po plánovanom rozšírení EÚ rozhodnúť v referende o svojej štátnej príslušnosti.
Aj keď čas tlačí a spomínaný vývoj badať v Kaliningrade už dávnejšie, Moskva sa prebúdza len pomaly. Po rokovaniach premiéra Michaila Kasianova s kolegami z Poľska a Litvy, predstavitelia Ruska priznali, že najväčšie obavy im spôsobuje úmysel budúcich členov EÚ zaviesť po vstupe do únie vízovú povinnosť aj pre obyvateľov Kaliningradu. Práve táto skutočnosť môže zintenzívniť tlaky na odtrhnutie sa enklávy od Ruska.
Väčšina Kalinigradčanov vo veku do 30 rokov by si s Moskvou najradšej nezačala nikdy. Až 90 percent z nich bolo už viackrát v Litve, Poľsku či dokonca v Nemecku, ani raz však nenavštívili svoju "matičku vlasť" Rusko.
Z rozšírenia EÚ majú obavy len občania starší ako 50 rokov. Za ich hovorcu sa ustanovil predseda hospodárskeho výboru oblastnej Dumy Vitalij Ždanov, ktorý žiada vytvoriť medzi enklávou a Ruskom železničný koridor, aký v minulosti fungoval medzi Nemeckou spolkovou republikou a Berlínom.
Vyjadrenie ruského prezidenta Vladimíra Putina, že z Kaliningradu by sa mohol stať istý druh pilotného projektu, sa v exkláve interpretuje tak, že Moskva sa Kaliningradu už "vnútorne" vzdala.
Situácia v meste frustruje zrejme aj guvernéra Vladimira Jegorova, verného Putinovho prívrženca. Nové reštriktívne colné opatrenia, ktoré by v Kaliningrade po zmene pomerov platili, by spôsobili, že mesto by opustila väčšina strategických investorov a noví by neprišli.
V konečnom dôsledku by to znamenalo aj nárast nezamestnanosti, ktorá sa v miliónovom Kaliningrade drží už v súčasnosti na takmer 13 percentách, uzatvára Die Presse.
