BUDAPEŠŤ. Európska komisia (EK) nedisponuje právomocou kriticky posudzovať slovenský jazykový zákon, uviedol rumunský eurokomisár pre mnohojazyčnosť Leonard Orban. Ten tak reagoval na list od maďarského europoslanca Európskeho parlamentu (EP) Csabu Tabajdiho, ktorý ho požiadal o vyjadrenie.
Orbanova odpoveď je tak vôbec prvým oficiálnym stanoviskom zo strany EÚ na margo sporného zákona. Ako eurokomisár potvrdil, Európska únia nemá žiadny právny podklad na začatie konania voči Slovenskej republike (SR). Ak by však konkrétny národný zákon porušoval jeden zo základných právnych princípov fungovania únie či porušoval ľudské práva, EK môže konkrétnu krajinu varovať, zdôraznil Orban v reakcii na Tabajdiho výzvu. Všetci členovia EÚ však musia garantovať práva príslušníkom národnostných menšín, čo platí aj pre Slovensko, dodal.
Tabajdi v liste eurokomisárovi uviedol, že slovenský jazykový zákon, ktorý je jednou z hlavných príčin pošramotených diplomatických vzťahov medzi Bratislavou a Budapešťou, je diskriminačný a porušuje európske normy. Ako následne uviedol v reakcii na Orbanovu odpoveď, považuje ju za varovanie pre Slovensko, no nič to nemení na tom, že je z jeho vyjadrenia sklamaný a plánuje sa v tejto otázke obrátiť priamo na EK.
Vollebaek: Etnický princíp môže nahrávať iredentistom
Etnický princíp v spolupráci v prihraničných regiónoch môže vzbudzovať nedôveru v určitých kruhoch, čo môže nahrávať tým, ktorí hrajú iredentistickou kartou. Vyhlásil to dnes v Budapešti v úvode medzinárodnej konferencie o menšinách a cezhraničnej spolupráci v Európe vysoký komisár pre menšiny Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu (OBSE) Knutt Vollebaek.
V európskej cezhraničnej spolupráci podľa jeho vyjadrenia ide o územný a nie etnický princíp.
"Ide o to, že výsledky cezhraničnej spolupráce sú v prospech všetkých obyvateľov, nezávisle na ich etnickom pozadí. Etnická spolupráca v prihraničných regiónoch môže vzbudzovať nedôveru v určitých kruhoch v súvislosti so skutočnou motiváciou, čo nahráva tým, ktorí hrajú iredentistickou kartou," konštatoval vysoký komisár pred asi stovkou pozvaných účastníkov konferencie z oblastí samospráv maďarských prihraničných regiónov a štátnej správy.
Hrozia bezpečnostné riziká
Financovanie na etnickom základe podľa komisára môže spôsobiť vznik privilegovaných a menej privilegovaných spoločenstiev v susedných krajinách, čo nesie v sebe aj vážne bezpečnostné riziká.
Vollebaek zdôraznil nutnosť účasti všetkých obyvateľov daného regiónu na cezhraničnej spolupráci.
"Väčšinové obyvateľstvo daného štátu zvyčajne vníma cezhraničnú spoluprácu ako menšinovú záležitosť, ktorá umožňuje udržiavanie kontaktu menšiny," poznamenal a podčiarkol dôležitosť toho, aby do procesu spolupráce bolo zapojené aj väčšinové spoločenstvo.
Regióny zapojené do cezhraničnej spolupráce by mali byť dvoj-, alebo viacjazyčné. "Musíme sa naučiť vzájomne svoje jazyky," podotkol a dodal, že na cezhraničnú spoluprácu majú veľký vplyv bilaterálne štátne vzťahy.
Pred cestou do Bratislavy prehovorí s Bajnaim
Spory medzi krajinami vo veci menšín bránia cezhraničnej spolupráci, preto by politici mali viac urobiť v záujme dobrých susedských vzťahov. Tie by mali budovať na princípoch zakotvených v medzinárodných právnych dokumentoch týkajúcich sa ľudských práv.
Je zvlášť žiaduce, aby sa uplatnili multilaterálne mechanizmy, ktoré slúžia na riešenie týchto sporov, dodal Vollebaek. Cezhraničná spolupráca môže byť posilnená a skutočný osoh z nej môže byť vtedy, ak sa využijú bilaterálne dohody, ktoré sú kľúčovými prostriedkami v rukách vlád. Tieto dohody tvoria rámec dobrých susedských vzťahov a ako podčiarkol, je dôležité, že môžu obsahovať aj klauzulu na ochranu menšín.
Vollebaek sa v rámci návštevy Budapešti dnes zúčastní tiež schôdzky zahraničného výboru maďarského parlamentu, stretne sa s maďarským premiérom Gordonom Bajnaim a ministrom zahraničných vecí Péterom Balázsom, s ktorými prerokuje situáciu okolo slovenského jazykového zákona. Vysoký komisár v stredu odcestuje do Bratislavy.
Maďari sa obávajú extrémizmu, avšak mnohí ho doma nevidia
Sedem z desiatich Maďarov si myslí, že politický extrémizmus je nebezpečným trendom. Vyplýva to z prieskumu, ktorý dnes uverejnil denník Népszabadság.
Iba 50 percent respondentov si myslí, že by nejaká z politických strán, ktoré sú v súčasnosti aktívne v maďarskej politike, mohla byť označená za extrémistickú. Štvrtina opýtaných nevidí žiadne nebezpečenstvo v politike extrémizmu. Prieskum uskutočnil Progressive Institute na vzorke 3500 opýtaných.
Radikálna pravicová strana Jobbik získala 15 percent hlasov a tri kreslá v Európskom parlamente v júnových voľbách, dodáva tlačová agentúra DPA s tým, že ak zopakuje tento svoj úspech aj v parlamentných voľbách naplánovaných na jar, mohla by získať 50 kresiel v 386-člennom maďarskom parlamente.
Zatiaľ čo 44 percent respondentov v prieskume uviedlo, že by nechceli vidieť Jobbik v národnom parlamente, traja z desiatich by prijali takýto výsledok.
