HAAG, BRATISLAVA. Je najvyššie postavenou političkou, ktorú zatiaľ odsúdili za vojny v Juhoslávii. Ako jedna z mála sa súdu v Haagu priznala. Dostala jedenásť rokov väzenia.
Aj keď to ani sama nepredpokladala, posledné roky svojho života zrejme dožije 79-ročná Biljana Plavšičová na slobode. Prezident Medzinárodného súdu pre bývalú Juhosláviu v Haagu odsúhlasil, aby ju po odpykaní dvoch tretín trestu koncom októbra prepustili. „Vyzerá, že preukázala dostatočné znaky rehabilitácie,“ napísal sudca Patrick Robinson v posudku. Dodal tiež, že sa počas šiestich rokoch vo švédskom väzení, kde si odpykávala trest, zapájala do aktivít, varila, piekla a celkovo sa „správala dobre“.
Extrémnejšia ako Šešelj
Počas vojny ju však v Bosne poznali inak. Dlhoročná profesorka biológie sa do politiky zapojila v roku 1990, keď vstúpila do strany budúceho prezidenta bosnianskych Srbov Radovana Karadžiča. Podieľala sa na príprave násilného presídlenie nesrbského obyvateľstva v krajine.
Kto je Biljana Plavšičová
Profesorka biológie z Bosny vstúpila do strany Radovana Karadžiča v roku 1990.
V roku 1992 bola prezidentkou Republiky srbskej. Podieľala sa na pláne násilného presídlenia nesrbského obyvateľstva.
V roku 2001 sa dobrovoľne vzdala Haagu. Priznala sa zo zločinov proti ľudskosti a odsúdili ju na 11 rokov väzenia.
Koncom októbra ju zrejme prepustia.
Ako prezidentka Republiky srbskej dávala hneď najavo svoje tvrdé nacionalistické postoje. „Bola neznesiteľne extrémna, dokonca aj pre mňa,“ povedal známy srbský nacionalistický politik Vojislav Šešelj v Haagu. Aj preto ju v Bosne prezývali srbská železná dáma. „Existuje 12 miliónov Srbov a aj keby šesť miliónov z nich zahynulo na bojisku, stále zostane šesť miliónov, ktorí budú môcť pozbierať ovocie boja,“ povedala kedysi.
Oľutovala?
Pred súdom v Haagu, ktorému sa mimochodom vydala dobrovoľne, to už bola iná Plavšičová. „Vedomie, že som zodpovedná za ľudské utrpenie a pošpinenie charakteru môjho národa, zostane navždy vo mne,“ povedala súdu, keď sa s ľútosťou priznala k zločinu proti ľudskosti. Obžaloba potom stiahla ďalšie obvinenia proti nej (vrátane genocídy), čo pozostalí obetí kritizovali ako obchod.
Mnohí odmietali, že by sa Plavšičová zmenila a oľutovala. Neskôr to naznačila ja sama politička, keď v rozhovore pre bosniansku Alternatívnu televíziu v marci 2005 povedala, že priznať sa rozhodla po tom, čo si uvedomila, že „nedokáže zohnať svedkov, ktorí by dokázali jej nevinu“.
