BRUSEL. Slovensko-maďarský spor o jazykovom zákone je bilaterálnou otázkou, do ktorej sa Európska únia nemieni miešať. Takýto odkaz ide z Bruselu v súvislosti s požiadavkami Maďarska, aby únia zasiahla do najnovšieho konfliktu medzi Bratislavou a Budapešťou. Brusel tak však môže urobiť len v prípade, ak má na to právomoci, a to neplatí pre všetky oblasti.
Vo všeobecnosti sa vychádza z toho, že každá krajina uchádzajúca sa o členstvo v EÚ musí splniť širokú škálu podmienok, v rámci ktorých musí okrem iného dokázať, že je fungujúcou demokraciou s vládou zákona, kde sa dodržiavajú ľudské práva a práva menšín.
Európska únia tak napríklad nekomentuje ani výsledky parlamentných volieb v jednotlivých členských krajinách, keďže ide o vyjadrenie vôle občanov demokratického štátu. Rovnako sa predpokladá, že krajiny, ktoré sa dokázali stať členmi únie, sú dostatočne vyspelé na to, aby si svoje prípadné roztržky vyriešili na bilaterálnej úrovni.
Slovensko-maďarské otázky sa aj napriek tomu na európskej pôde objavujú pomerne často. Najčastejšie sa tak stáva na úvod plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu počas tzv. jednominútových vystúpení, ktoré dávajú europoslancom príležitosť vyjadriť sa k čomukoľvek. Slovné prestrelky medzi slovenskými a maďarskými zástupcami sú však v podstate jedinými výmenami názorov tohto druhu realizovanými pravidelne medzi zástupcami dvoch členských krajín.
Bez zmienky o slovensko-maďarských záležitostiach, tento raz o jazykovom zákone, sa nezaobišlo ani inauguračné júlové zasadnutie europarlamentu v novom zložení a maďarskí poslanci v uplynulých týždňoch avizovali, že s týmto možno rátať aj naďalej, hoci Brusel opakuje, že jeho kompetencie oblasť jazykov nepokrývajú.
Takéto slová si vypočula minulý týždeň v Bruseli od predsedu EP Jerzyho Buzeka aj šéfka maďarského parlamentu Katalin Sziliová, ktorá požadovala od EÚ, aby sa touto otázkou zaoberala, pretože slovenský jazykový zákon podľa nej porušuje európsku legislatívu a teda nie je len bilaterálnym problémom.
Buzek po rokovaniach zdôraznil, že EP sa vždy zasadzuje za ochranu ľudských práv a práv menšín. Je však presvedčený, že najlepším spôsobom, ako takéto konflikty vyriešiť, je rokovací stôl, za ktorým sedia predstavitelia daných krajín. Nový šéf parlamentu si chce zákon síce preštudovať, vypočuť si obidve strany - na návštevu EP príde o dva týždne predseda NRSR Pavol Paška - a je pripravený pomôcť v debate, upozorňuje však, že "nie je možné debatovať o tejto otázke v pléne, pretože Európsky parlament nemá pre túto oblasť rozhodovacie právomoci".
Len existujúci právny rámec umožňuje Bruselu intervenovať v danej oblasti a žiadať nápravu. V prípade porušenia európskych pravidiel je úlohou Európskej komisie, aby sa tým zaoberala. EK však opakovane vyhlásila, že ide o bilaterálnu otázku a zakročiť preto nemá v úmysle.
Šéfka maďarského kabinetu minulý týždeň o problematike debatovala aj podpredsedom EK Jacquom Barrotom, ktorý je zodpovedný za oblasť slobody, spravodlivosti a bezpečnosti. Ten si podľa slov Sziliovej chce zákon takisto preštudovať. Sám Barrot však obsah rokovania s maďarskou predstaviteľkou odmietol komentovať.
Rovnako sa do sporu nezapája ani švédske predsedníctvo. Skutočnosť, že EÚ považuje túto kauzu za bilaterálnu, však neznamená, že v Bruseli či Štrasburgu sa na ňu zabudne. Maďarský europoslanec za stranu Fidesz József Szájer totiž aj napriek jasným vyhláseniam Buzeka o neexistencii právomocí avizoval, že dokiaľ zákon nebude zrušený, poslanci za Fidesz "nepremeškajú žiadnu príležitosť na to, aby otvorili túto otázku na pôde Európskeho parlamentu".
Hoci je medzi europoslancami bez ohľadu na krajinu a frakciu najnovší slovensko-maďarský konflikt známy, k tejto otázke sa zväčša nechcú vyjadrovať.
