Keď sa v moskovskej škôlke niekedy na začiatku 80. rokov minulého storočia prekárali malé slečny, ktorá je krajšia, padali argumenty typu: „Ja som blondínka a mám modré očká.“ Päťročná rusovláska Lily Stern vtedy na zdesenie súdružky vychovávateľky vyhlásila: „A ja som židovka.“ Mamu a otca si okamžite zavolali na pohovor o tom, že Lily majú vychovávať ako hrdú „Sovietku“.
Nový život v Izraeli
Rozhovor so súdružkou prominentnú geriatričku a člena Moskovskej filharmónie len utvrdil v názore, že Lily nechcú vychovávať v Sovietskom zväze.
Už niekoľko rokov neúspešne žiadali o vydanie takzvaných výstupných víz, ktoré by im umožnili presťahovať sa do Izraela. Najprv nemali súhlas KGB, potom od nich Brežnev žiadal také „výkupné“ (vo forme rôznych poplatkov), na aké si nikdy nemohli našetriť.
Uvoľnenie nastalo až za Gorbačova. Sternovci do Izraela dorazili v septembri 1989. Boli v jednom z prvých lietadiel veľkej prisťahovaleckej vlny zo Sovietskeho zväzu.
Čaj Vysockij
Tá Izraelu priniesla takmer milión nových občanov, 23tisíc lekárov, 25tisíc zdravotných sestier, viac ako stotisíc inžinierov, skoro 120tisíc učiteľov a tisíce umelcov. Ale aj nárast konzumácie vodky o 50 percent či obchodu s bielym mäsom a rozmach kliník, čo dospelým ruským mužom robili obriezku. Mnohí „Rusi“ sa však so židovstvom napriek snahám Izraela celkom nezžili. To isté platí aj pre jazyk a miestnu kultúru.
„Trpela som ako zviera, keď mi môj izraelský študent zahlásil, že Vysockij je značka čaju,“ spomína si so smiechom na svoje učiteľské začiatky v Izraeli Ira Levinsohn.
Až neskôr zistila, že Wissotzky je skutočne značka čaju a že v Izraeli Vladimír Vysockij rovnako ako Marína Cvetajavá práve neletia. Ani Čajkovskij.
„Z orientálneho izraelského popu som išiel ohluchnúť. Moje deti však už nepočúvajú nič iné,“ hovorí trhovník Vladimír. A dodáva, že za roky strávené v Izraeli ho nič nepotešilo tak, ako koncert niekdajšej sovietskej divy Ally Pugačevovej. „To je skutočná umelkyňa.“ Nielen u Vladimíra funguje ťažká nostalgia za všetkým sovietskym.
Vlastný svet
Darí sa tu estrádam so zabávačmi z Ruska, na ruskom televíznom kanáli bežia sovietske seriály aj vojnové filmy. Rusi pozerajú výhradne ruské spravodajstvo, majú vlastné noviny. Z ruských „magazínov“ sa šíri vôňa klobás, údenáčov a kyslej kapusty. Keď v obchode vidíte niekoho, ako si do košíka nakladá dva výrobky - chlieb a vodku viete, že ide o Rusa.
Aj módu si Rusi doniesli svoju. Šatové zástery a papuče si na ulicu dovolia obliecť len ruské bábušky. „Najprv som to nechápala. Pýtala som sa sama seba, načo prišli do Izraela, keď žijú, jedia a pijú ako Rusi. Čím som staršia, tým viac to chápem.
Aj ja už mám doma fľašu vodky, keby teda niekto prišiel na návštevu. So synom sa rozprávam len po rusky, do Ruska chodím každé leto a hnevá ma, čo tam stvára Putin,“ hovorí dnes už 35-ročná detská psychiatrička Lily Stern.
Z extrému do extrému
Lily sa sťažovať nemôže, ani nechce. Pracuje v špičkovej nemocnici, kde má pani, čo vymieňa posteľnú bielizeň na lôžkach toľko ako univerzitný profesor v Rusku. Býva v peknej štvrti, jej rodičia cestujú po celom svete s dobre naladenými dôchodcami. Už sa nemusí skrývať, že je židovka.
Do synagógy však nechodí, hoci v Rusku, kde to bolo nebezpečné, držali všetky židovské zvyklosti. Príliš často videla, ako sa ateistickí Rusi v Izraeli zmenili na náboženských fanatikov. Psychológovia to vysvetľujú tým, že Rusi v Izraeli sú náchylní na extrémy. Žili v extrémnej krajine a do extrémnej krajiny sa aj prisťahovali.
Čo Rusi v Izraeli získali:
Ekonomické výhody: najmä imigranti v prvej vlne dostali od štátu slušnú pomoc. Dostali zadarmo jazykový kurz, pomohli im s bývaním, mali daňové úľavy aj pomoc pri kúpe auta či väčších vecí do domácnosti. Určite zarábajú viac ako v Rusku.
Náboženskú slobodu: to je podstatné pre tých, čo imigrovali z náboženských dôvodov. V ZSSR sa náboženské obrady vykonávali len s ťažkosťami.
Slobodu pohybu: Izrael sa pre mnohých stal len prechodnou stanicou. Pokračovali do Ameriky, západnej Európy.
Lepšiu budúcnosť pre deti: Izrael je napriek nie príliš optimistickej bezpečnostnej situácii podľa mnohých Rusov stále lepšie miesto na výchovu deti. Mladí draví Rusi sa dobre uchytili, ich deti dosahujú v školách najlepšie výsledky, nepomerne kvalitnejšia je aj zdravotná starostlivosť.
Štatút elity: to platí hlavne pre židovskú inteligenciu, ktorá prišla v začiatkoch. Rusov stále považujú za najvzdelanejších a „najkvalitnejších“ imigrantov.
Čo Rusi stratili:
Ideály: o tom, že v Izraeli im bude lepšie. Nie každému sa podarilo uchytiť, niektorých poslali na perifériu, kde sa ťažko pretĺkajú. Iní sa nenaučili jazyk. Prišlo sa aj na to, že v Izraeli nepadajú pečené holuby z neba.
Domov: len máloktorý z Rusov považuje Izrael za svoj skutočný domov. Deti vychovávajú prioritne ako Rusov, nezvykli si na izraelské spôsoby, nevedia sa včleniť to spoločnosti. Aj preto, že ich po príchode do Izraela dávali bývať spolu, čím vytvorili nové getá.
Pocit, že sú občanmi mocnosti: aj keď je ich v Izraeli veľa, stále sú menšinou. Rusi to ťažko nesú, preto sa ešte viac primkýnajú k sebe. Komunistická minulosť ich domova z nich robí voličov pravice a zástancov tvrdej ruky
Isté práva: ak nie sú židmi, nesmú mať sobáš v Izraeli, nepochovajú ich na židovskom cintoríne a v niektorých komunitách sa im vyhýbajú, ruskí kresťania však aj napriek tomu nosia na krku krížik
(mik)
Ruské alije sú časté
Emigráciu židov zo Sovietskeho zväzu povolil až Gorbačov.
TEL AVIV. Ruskí židia prichádzali do Izraela už od konca 19. storočia. Pre pogromy aj pre sionistické a socialistické ideály. Po vzniku štátu Izrael prisťahovalecká vlna z krajín Sovietskeho zväzu utíchla. Po vojne v roku 1967, keď sa Sovietsky zväz postavil na stranu arabských štátov a prerušil s Izraelom diplomatické vzťahy, bolo vysťahovanie veľmi komplikované.
Ruskí komunisti sa všeobecne bránili vysťahovalectvu. Poškodzovalo to imidž krajiny vo vojne ideológií a pripravovalo štát o elitu, ktorá sa o vysťahovalectvo najviac zaujímala. V 70. rokoch tvorili sovietski židia podstatnú časť hnutia Refusnikov, teda ľudí, ktorým režim odmietol vydať výstupné víza. Jednou z významných postáv tejto skupiny bol budúci izraelský politik a v súčasnosti šéf Židovskej agentúry Natan Šaranský.
Zmeny nastali až po nástupe Michaila Gorbačova. Uvoľnili sa pravidlá pre vysťahovalectvo, ale ruskí židia aj tak radšej ako do Izraela smerovali do Ameriky. Na tlak Izraela Američania sprísnili pravidlá pre imigrantov z krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Logickou voľbou bol teda Izrael.
Nie všetci imigranti z bývalých krajín ZSSR sú židia. Izrael prijímal aj zmiešané rodiny, aj ľudí, ktorých osvedčenie o židovstve bolo značne problematické. Momentálne žije v Izraeli asi 300tisíc Rusov, ktorí nie sú židia. Existujú snahy uľahčiť im konverziu, ale vplyvní rabíni ich brzdia. Nežidia sa v Izraeli nemôžu sobášiť so židmi (civilný sobáš neexistuje) a nesmú byť pochovaní na židovskom cintoríne.
(mik)
